NITRA. Svoju prvú fotografickú výstavu v Nitre predstavuje Soňa Maletz. Nazvala ju Voľné miesta a môžete ju vidieť do 1. apríla v Trafačke.
Vidí najmä farebne
Autorka vystavuje zhruba tridsať fotografií, z toho dve tretiny sú čiernobiele. „Pri čiernobielych som začínala, hrala som sa so svetlom, zaujímali ma línie, tvary. Momentálne sa viac zameriavam na príbeh, na to využívam predovšetkým farebné snímky. Zdá sa mi, že farebná fotografia viac prehovára k divákovi, ale nerobím to preto, aby som sa mu zapáčila, skôr preto, že sa vo farbe cítim sebavedomejšie a istejšie,“ zdôvodňuje Soňa Maletz. „Keď som sa kedysi pozrela na nejaké zátišie, „hm, tie tieniky“, hovorila som si a videla som ich čiernobiele. Dnes, keď sa pozriem, poviem si: aha, oranžová, tyrkysová, vyzerajú spolu pekne. Moje ponímanie sa takto zmenilo.“
Tematicky ju pri fotení zaujíma v prvom rade človek, príbehy drobných ľudí, svetla, rastlín, zvierat... „Všetko, čo mi pripadá netypické, si zaznamenám. Fotky sú akoby môj denníček, moje spomienky, ale zároveň, čo je na tom paradoxné, keď sa na nepozerám, vôbec si neuvedomujem, že som to zažila ja,“ uvažuje 23-ročná autorka z Bratislavy. „Rácio mi hovorí áno, ale emočná stránka tie fotky nespája s mojou skúsenosťou.“
Za fotkou je príbeh
Prvú výstavu mala v Artfóre v Bratislave, druhú na bytovej seanse spojenej s koncertom u kamaráta v Prahe. Ako podotkla „forma galérie pre výstavu nemusí byť tak, ako ju tradične vnímame, galéria sa dá urobiť z rôznych priestorov“.
Ako sme už spomínali, za každou Soninou fotkou je príbeh. Z tých najsilnejších spomenula dva. „Fotka ruky na moste vznikla v Prahe. Už keď som ju urobila, vedela som, že má množstvo konotácií, veľa spôsobov interpretácie. Buď je tá fotografia ruky na moste o samovražde, alebo o komickom, absurdnom človeku, vlastne neviete, čo si o tom myslieť. Je s ňou spojená diverzita pocitov, ktoré vyvoláva,“ hovorí fotografka.
„Druhá snímka je z Košíc. Jeden môj známy, vyše 80-ročný, ale vitálny pán, ma zaviedol do svojho bytu. Jeho izba bola sama o sebe neuveriteľne „výtvarná“, mal na stenách veľa obrazov, medzi nimi aj z plagátu vystrihnutého a zarámovaného Picassa. Aby mi ich mohol bližšie vysvetliť, vyšiel hore na gauč. Táto fotografia je jednoducho o ľudskosti. Vlastne témou všetkých mojich fotiek je ľudskosť, viera v jednotlivca. Nemám rada, keď fotky ukazujú tragické príbehy a nešťastia. Som skôr za tú všednú každodennosť, ktorú fotkami ako keby oslavujem. Tie veci, ktoré nimi zvečňujem, nie sú nijako plánované, dejú sa sami, stačí sa len pozerať.“
Na stáži v Anglicku
Soňa najčastejšie fotí na Slovensku, Česku a teraz aj v Anglicku. Na FAMU študuje dokumentárny film a vo Veľkej Británii je na ročnej stáži - prehlbuje si štúdium fotografie.
„Vymýšľam si rôzne výlety, inšpirujú ma veci, ktoré som ešte nikdy nevidela, pričom je jedno, či je to v Snine alebo v Lisabone. Sú to všetko veci, ktoré ma nejakým spôsobom posúvajú ďalej.“
Prečo si Soňa vybrala fotografiu ako predmet svojho profesionálneho záujmu? „Ten pocit, ktorý ma naplní, keď vidím fotografiu s príbehom, je úplne neopísateľný. Ak by to mala byť iba kronika môjho života, tak mi to bohato stačí. Dokumentujem to, čo vidím, a ak to zaujíma aj iných ľudí, tak som veľmi rada,“ vraví autorka. „Fotke sa v budúcnosti nechcem venovať nejako kompromisne, chcem to robiť tak, ako tomu verím, nechcem, aby mi do toho niekto príliš zasahoval. Konštruktívna kritika, to áno, aj nejaké projekty, pokojne, ale chcem sa cítiť slobodne v tom, čo mám rada. Vlastne to bude zrejme na úkor toho, že sa tým nebudem živiť.“
Voľné miesta. (zdroj: (ČE))
Voľné miesta. (zdroj: (ČE))
