NITRA. Katolíci, evanjelici a veriaci ďalších kresťanských cirkví vstúpili Kvetnou nedeľou, ktorá v tomto roku pripadla na 20. marca, do Veľkého alebo Svätého týždňa. Oslávia v ňom najstaršie a najvýznamnejšie sviatky kresťanského cirkevného roka - Veľkú noc. Pripomenú si umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
Veriaci Pravoslávnej cirkvi na Slovensku i vo svete, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, vstúpili do pôstneho obdobia pred týždňom - 14. marca a Paschu (Veľkú noc) oslávia v tomto roku až v nedeľu 1. mája. Takýto rozdiel medzi dátumom slávenia Paschy
v Pravoslávnej cirkvi a v ostatných kresťanských cirkvách sa vyskytuje asi raz za štyri roky.
Veľká noc sa podľa rozhodnutia Nicejského snemu v roku 325 slávi v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Veľkonočná nedeľa tak môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Tento rok vychádza dátum Veľkonočnej nedele na 27. marca. Termín
veľkonočných sviatkov je teda pohyblivý a závisí od lunárneho cyklu. Termín kresťanských veľkonočných sviatkov často nadväzuje na židovské sviatky Pésach, ktoré sa slávia na pamiatku oslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva. Udalosti spojené s ukrižovaním a vzkriesením Ježiša sa odohrali práve počas židovského Pésachu, preto sa tieto úplne rozdielne sviatky obvykle aj časovo kryjú. Neplatí to však pre tento rok, nakoľko podľa židovského kalendára je tento rok priestupný a židovské sviatky Pésach pripadnú až na koniec budúceho mesiaca (22. - 30. apríla).
Súčasťou Veľkého či Svätého týždňa je v Katolíckej cirkvi Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum, ktoré sa začína na Zelený štvrtok večer omšou na pamiatku Pánovej poslednej večere s učeníkmi a trvá počas Veľkého piatka a Bielej soboty až do Kristovho zmŕtvychvstania ráno na Veľkonočnú nedeľu.
Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú do 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v rokoch 1951 a 1969.
