NITRA. Už takmer dvadsať sezón je Marcel Ochránek stálicou hereckého súboru Divadla Andreja Bagara (DAB). Nezameniteľný, ale pritom univerzálny typ herca, ktorý rovnako brilantne zvládne tragickú, muzikálovú aj komickú rolu.
V súčasnosti hrá v deviatich predstaveniach, z toho v piatich v Nitre - v muzikáli Tisícročná včela, komédiách Panikári, Sudcove starosti, v dráme Hamlet je mŕtvy a v klasike Cyrano z Bergeracu. Na Novej Scéne ho môžete vidieť v komédii Aj muži majú svoje dni a muzikáli Boyband, v Divadle Wüstenrot zas v komédii Šialené nožničky a v muzikáli Frida.
Jeho tvár je známa aj televíznym divákom – hrá napríklad v Búrlivom víne a každú sobotu moderuje obľúbenú v kutilskú reláciu Postav dom, zasaď strom. V lete sa chystá natáčať druhú sériu seriálu Tajné životy, na čo sa veľmi teší.
Chcel byť Indián alebo policajt
Keď bol Marcel malý, o povolaní herca nesníval ani náhodou. Možno tak ešte Indián, alebo policajt. Nikto z jeho širšej rodiny sa herectvu nevenoval - otec je umelecký stolár a mama čalúnnička, so svetom divadla však nemajú nič spoločné. „Vraj môj dedko z Michaloviec bol veľký tanečník - keď sa opil, rád cifroval. To sú tak asi jediné umelecké sklony členov môjho rodokmeňa,“ smeje sa Marcel Ochránek.
Umenie si ho aj napriek tomu našlo. Učil sa hrať na husliach, navštevoval hudobno-dramatický krúžok a recitoval. „Išiel som na konzervatórium a potom na VŠMU.“
Zažil velikánov DAB
V roku 1996, keď bol ešte študentom VŠMU, stvárnil svoju prvú divadelnú postavu – Jakubka v Perinbabe práve v DAB. O rok neskôr sa už stal platným členom hereckého súboru nášho divadla. Z Nitry si na chvíľu odskočil „vyskúšať“ veľkomesto – v rokoch 2007 - 2009 bol interným členom hereckého súboru Novej Scény. Naše mesto ho však pritiahlo späť.
„V Bratislave nebolo zle, je to koniec koncov moje rodné mesto, ale Nitra mi prirástla k srdcu. Divadlo tu má bohatú tradíciu, keď som sem prišiel, boli tu naozaj osobnosti, ktoré kreovali toto divadlo – Adelka Gáborová, Jožko Dóczy, Milanko Kiš, jednoducho nezabudnuteľné postavy. Mal som šťastie, že som zažil týchto velikánov nitrianskeho divadla,“ hovorí 42-ročný herec.
V DAB má za sebou desiatky výrazných divadelných postáv. V súčasnosti v Tisícročnej včele stvárňuje rolu Sama Pichandu, v Panikároch je narcistickým moderátorom Jonim, v Sudcových starostiach hrá uleteného riaditeľa hotela Achillea Blonda, ako otca rodiny Kurta ho môžete vidieť v hre Hamlet je mŕtvy a intrigánskym grófom De Guiche je v predstavení Cyrano z Bergeracu.
„Všetky moje postavy mám hrozne rád, vyslovene sa z nich teším, na predstavenie vždy idem s radosťou. Mám teraz také dobré obdobie,“ pochvaľuje si Marcel.
Trik si vymyslel sám
Jeho zatiaľ poslednou postavou je spomínaný moderátor Joni v Panikároch. Práve v tejto role musí prejaviť kus zdravého hereckého exhibicionizmu a s vkusom a humorom sebe vlastným byť na scéne celé minúty takmer nahý. Iba rukami si zakrýva chúlostivé miesto.
„S nahotou na javisku nemám problém, ak je pekná, decentná alebo ak má v hre svoje miesto. V Panikároch som nahý a pritom vlastne nie je nič vidno, čo je, myslím si, veľké umenie. Ruku vždy dám na to správne miesto, mám to už nacvičené,“ smeje sa Marcel. „Nahota tu nie je samoúčelná, hra je tak napísaná a Joni sa jednoducho musí vyzliecť. A ten trik, kedy napriek tomu, že nemám na sebe kúska šiat, mi nie je nič vidieť, som si vymyslel sám. Podľa scenára by som mal po javisku dokonca pobehovať nahý a pritom mávať rukami, akože lietam. Domnievam sa, že môj striptíz v tejto komédii je vtipný a pritom decentný. Možno vyvolá chvíľku úžasu a prekvapenia, tá je však po niekoľkých sekundách zažehnaná výbuchmi smiechu divákov a ich potleskom.“
Divák by nemal cítiť rozpaky či pohoršenie
Ako Marcel vraví, nemal by problém zahrať Joniho aj presne tak, ako predpisuje scenár hry. Podľa neho ale herec vidí a cíti diváka, a keď komédiu hrajú v Štúdiu, o to viac cíti každú jeho reakciu. „Viem si živo predstaviť, ako by na moju úplnú nahotu divák reagoval. Myslím si, že by sa mu to asi veľmi nepáčilo. Je treba dodržať istú mieru vkusu, aby divák mal z hry pôžitok, necítil rozpaky či pohoršenie. Aj ja ako divák som sa na niektorých predstaveniach, kde bol herec nahý, necítil príjemne – za toho herca. A ten by sa predsa na javisku mal cítiť komfortne.“
Panikári sú jednou z mnohých hier, do ktorej Ochránek so súhlasom režiséra s radosťou vložil „to svoje“. Pri tejto komédii boli dokonca na mnohých miestach textu v zátvorkách odporúčania autora, kde môžu herci „uletieť“ a zaimprovizovať podľa chuti. „S Ďurom Hrčkom som napríklad vymyslel tú autičkársku hantýrku: „Máš tam TSI? Nie, THP. A to je lepšie ako TDI? Áno. A máš tam RSD? Aj RTVS, aj ZDF, aj DSF.“ „Sedláka zo Šúdola“ vymyslel zas Kubo Rybárik. Myslím si, že zakombinovanie konkrétnych reálií do textu funguje, len ich netreba dávať príliš veľa. Keď s Panikármi pôjdeme hosťovať do iného mesta, opäť do hry vsunieme miestne názvy.“
Výborný kolektív
Nitrianske divadlo Marcela oslovilo nielen svojou tradíciou a osobnosťami, ktoré v ňom hrali. Učarovalo mu aj rôznorodosťou žánrov. „Robí sa tu všetko od komédie, cez muzikál až po drámu, čo je dosť náročné. Herec tu musí byť dobre vybavený spevácky aj pohybovo. V neposlednom rade je to tiež výborný kolektív, ktorý ma tu vždy držal a drží. Keď do divadla prichádzali ďalšie generácie mladších a mladších kolegov, vždy som si medzi nimi našiel priateľov. Aj teraz tu mám výborných kamarátov, vekový rozdiel nehrá žiadnu rolu. Sú tu chlapci, ktorí sú aj o 15 rokov mladší odo mňa, ale výborne si rozumieme a veľmi dobre spolu vychádzame.“
Marcel si obľúbil aj samotné mesto. Tak ako bol Kafka zamilovaný do Prahy, tak sa aj on „zahľadel“ do Nitry. Dušuje sa, že do Bratislavy by sa už určite nevrátil.
„Nitra nie je veľkomesto, čo mi vyhovuje, napriek tomu je veľmi blízko Bratislavy, takže má všetky plusy, ktoré z toho vyplývajú. Sú tu milí ľudia, je to mesto mladých, kde to stále žije. Keď som ja bol mladý, užíval som si život v Nitre plnými dúškami,“ vyznáva sa Marcel zo sympatií k Nitre. „Do Bratislavy síce chodím rád - za prácou, navštevujem rodičov, ale inak ma hlavné mesto neláka, tu mi je dobre. Každý by si tak sebareflexívne mal nájsť to svoje miesto v živote a nehrabať sa niekam, kam ani nie je treba.“
Cvičí kickbox
Svoj pracovný rytmus sa herec snaží zosúladiť s rodinou. „S partnerkou Evou vždy v nedeľu s diármi v ruke logisticky plánujeme, kto príde po syna Samka do škôlky, kedy pôjdeme k babke, kedy máme čas pre seba... Keď nám vyjde spoločné voľno, veľmi si to ceníme. Chodievame na výlety na Oravu, do Tatier a podobne. Nebýva to často, ale keď sa nám to podarí, maximálne si to užívame. Niekedy nám vyjde aj celý voľný deň, počas ktorého nerobíme vôbec nič, len si vychutnávame pohodlie domova a jeden druhého. To sú tiež vzácne chvíle.“
Marcel sa vo voľnom čase snaží venovať nielen rodine, ale aj sám sebe. Cvičí kickbox, keď mu vyjde čas, tak dva-trikrát týždenne. „Je to vyslovene kondičný tréning. Myslím si, že mať dobrú kondičkou je povinnou výbavou herca.“
Marcel rád siahne aj po knihe, hoci čítanie scenárov ho počas sezóny zamestnáva viac ako dosť. „Naposledy som jednu knihu čítal rozkúskovane tak asi dva mesiace. Nemal som z toho taký pôžitok, ako cez prázdniny, keď som počas jednej dovolenky v Chorvátsku zhltol dve knihy.“
Marcel Ochránek ako malý. (zdroj: Archív M. O.)
... a dnes. (zdroj: Archív M. O.)
Herec v muzikáli Divotvorný hrniec. (zdroj: Archív DAB)
Ako Achille Blond v predstavení Sudcove starosti. (zdroj: Dalibor Krupka)
V muzikáli Tisícročná včela. (zdroj: Ctibor Bachratý)
