NITRA. V Galérii Slovenského centra poľnohospodárskeho vý- skumu (SCPV) v Lužiankach po tretíkrát svoju tvorbu predstavuje pražský výtvarník Leo Vaniš. Od roku 2005 je to po Nitrianskej galérii, Café 37 a Trafačke celkovo jeho piata nitrianska výstava.
Doklad doby
Výstava, ktorej kurátorom je Ladislav Hetényi z SCPV, sa volá Fotokomposice. Ponúka súbor 40 fotokoláží v pasparte a skle. „Ich základom je fotka, ktorá je spracovaná - rozstrihaná a poskladaná - formou koláží do obrazu a k nej sa dotvorí farebná kresba,“ vysvetľuje Leo Vaniš. „Námetmi sú štrukturované povrchy, prvky, tiene a svetlá, ktoré zhromažďujem už dlhodobo. Je to fotografická zbierka všedných, bežne nepovšimnutých vecí a javov ako sú kamienky, chodníky, dlažbové kocky, prvky dreva, železa a podobne, ktoré vhodne upravujem do symetrických motívov a geometrických tvarov. Výsledkom je hravosť so zameraním na detail a štruktúru, je to istým spôsobom doklad doby, ktorý v tvorivom procese prebieha niekoľko rokov.“
Nadčasové dielo
Vanišove práce pochádzajú z roku 2015, ich príprava, zber materiálu a samotná tvorba trvali od roku 2005 desať rokov. Výber práve týchto obrazov do Galérie VÚŽV v Lužiankach nie je vôbec náhodný.
„Priestor celého výskumného ústavu je postavený v štýle funkcionalistickej architektúry, ktorá - a to zdôrazňujem – nie je len negatívnou formou. Začleňuje v sebe aj reliéfy, obrazy, plastiky a tkaniny od skutočných majstrov umenia. Ide síce teda o budovu na prvý pohľad možno nevábnej, všednej, ošumelej podoby, no ako celok je dnes cenným výtvarným dokladom svojej doby,“ konštatuje pražský umelec.
Pre výtvarníka sú podľa Vaniša zaujímavé práve interiérové prvky, ktoré sa tu opakujú, nesú sa v duchu čistých línií a stavba ako celok je nadčasovým, nielen funkčným dielom, ktoré možno ocení až čas.
„Samotná výstavná sála je výborne presvetlená. Ide o čistý a otvorený biely priestor, ktorý síce – rovnako ako celá budova - pôsobí akosi šedo a nezáživne, no práve preto v nej dobre vyniknú práve farebné geometrické kompozície skôr abstraktného výsledku. V nich si každý môže nájsť, čo mu fantázia dovolí.“
Cez obrazy nadväzuje komunikáciu
Ako Leo Vaniš vraví, chuti do ďalšej tvorby má priam prebytok. Podľa neho však nie je možné za jeden krátky život všetky námety, čo nosí v hlave a inšpirujú ho, spracovať takým spôsobom, aby mohol umelec povedať, že už „túto techniku ovláda“.
„Kvalitný tvorivý proces nie je len výsledkom remeselnej zručnosti, v pozadí je aj dlhoročná filozofia, osobnostná vyzretosť a hlavne neustále učenie sa. Niekedy je lepšie držať sa príslovia „Ševče, drž se svého kopyta" - teda radšej kvalitne rozvíjať jednu vec,“ hodnotí Vaniš. Podľa neho je dôležité poznať sám seba, nájsť svoj štýl, rukopis a tému.
Cieľom jeho výstav nie sú povrchné realistické obrázky, ktoré sa zdajú laickej verejnosti na prvý pohľad dokonalou kópiou známych javov. „Chcem diváka pritiahnuť k účasti, k zamysleniu a hlavne podnietiť jeho vnímanie, to znamená nadviazať komunikáciu cez výtvarné dielo. V mojom prípade ide o fotokoláže, ktoré – ako by sa mohlo zdať – sú vo výsledku len rýchlym počinom fotoaparátu a počítača, skrýva sa však za nimi dlhoročné hľadanie a skladanie motívov. Ak si divák dá tú námahu, môže ich v obraze vystopovať,“ dodal výtvarník.
Ponúka súbor 40 fotokoláží v pasparte a skle. (zdroj: (ČE))
