NITRA. Už trinástu sezónu baví návštevníkov Divadla Andreja Bagara herec Martin Nahálka. Na javisku ho aktuálne možno vidieť v rôznorodých postavách – ako Slimáka v rozprávke Ferdo Mravec, kováča Jula Mitróna v muzikáli Tisícročná včela, Thea v komédii Testosterón, hrá aj kapitána Carbona De Caste-Jaloux v klasike Cyrano z Bergeracu či otca, pucáka, vyšetrovateľa a obuvníka vo Veľkom zošite. Jeho najnovšou postavou je roztomilý podvodníček Eric Swan v komédii Z rúčky do rúčky.
V Teatro Tatro účinkuje v predstaveniach Majster a Margaréta a v najnovšej rozprávke Cirkus Charms. Herec často pracovne pendluje medzi Nitrou a Bratislavou, kde má tiež svoje povinnosti. V SND ho diváci môžu vidieť v dráme Láskavé bohyne.
Začínal v súbore Bodea
Komediantstvo bolo v Martinovi už odmala, hoci sníval o klasických „detských povolaniach“ smetiar a kozmonaut. Jeho otec bol učiteľom telocviku a pod jeho vplyvom ho začal baviť šport. Venoval sa hokeju, lyžoval, robil aj viacboj všestrannosti. „Zavystrájal si“ najmä počas puberty a aj keď sa na želanie rodičov rozhodol vyučiť za kuchára–čašníka, dlho pri tom nevydržal.
„Začal som robiť somariny a potom som zistil, že sa tým dá aj živiť,“ humorne zdôvodňuje Martin Nahálka svoju hereckú kariéru, na ktorú ho nahovorila herečka Lucia Siposová. „Šaškovanie na javisku som si vyskúšal v ochotníckom divadelnom súbore Bodea v rodnom Liptovskom Mikuláši. Naštudoval som s nimi dve hry a potom som išiel na prijímacie pohovory na VŠMU. Zobrali ma na prvý raz. Mojimi spolužiakmi boli Juro Hrčka, Kristína Turjanová, Milan Ondrík aj Martin Fratrič, s ktorými som sa neskôr stretol ako kolega v nitrianskom divadle. Ale až po roku - zatiaľ som pôsobil v Košickom štátnom divadle, pretože do DAB ma vzali o jednu sezónu neskôr.“
Chce hrať aj na dôchodku
Herectvo na VŠMU v rokoch 1982 - 2002 absolvoval v triede Zuzany Kronerovej a nebohého Petra Mankoveckého. Už počas školy stvárnil mnoho zaujímavých postáv na pôde VŠMU, SND či Teatra Tatra. Jeho prvou nitrianskou rolou bol hajtman Sekera v muzikáli Adam Šangala. Nasledovali Fintan Goolan v Portii Coughlanovej, Chrchliak v hre Piargy, Bill v Okuliaroch Eltona Johna, Matej Vodnár v hre Všetko za národ, Kešo vo Veveričkách, Edmund v Kráľovi Learovi, Roland v tragikomédii Šťastné a veselé! a mnohé ďalšie.
Martin je rád, že môže hrať žánrovo pestré postavy. Úlohy si nevyberá, nezamýšľa sa, v ktorej z nich sa cíti lepšie. „Mám rád rovnako komické aj dramatické - každú svoju rolu, ktorá sa mi dobre hrá. Keď sa človeku niečo zle hrá, cíti sa v tom zle, ale zatiaľ som na také predstavenie nenatrafil. Každá postava mi niečo dá, s čím sa môžem stotožniť a emócie preniesť do hľadiska na divákov,“ skonštatoval Martin.
Zatiaľ žiadnu ponúknutú rolu neodmietol, ako vraví, na to je malý pán, aby takéto veci robil. „To keď budem mať takých 65 rokov, budem v divadle ale pritom na dôchodku a ponúknu mi postavu, ktorá sa mi nebude páčiť, poviem: áá, tak toto nebudem hrať!“ smeje sa Nahálka.
Môže robiť, čo chce
To, že si vybral herectvo, vraj oľutoval miliónkrát, hovorí Martin s úsmevom. Môže vraj robiť, čo chce, ruky aj nohy má zdravé, mozog mu funguje, nestratí sa... „V divadle - ako všade - sa dejú veci, niekedy to ide, niekedy nie, raz je dobrá, inokedy horšia sezóna. Ale drží ma tu viera, že bude lepšie – vo všetkom. Momentálne mám pocit životnej aj divadelnej stagnácie, z čoho pramení istý môj pocit nespokojnosti. Ale ako hovorím, verím, že bude lepšie.“
Martin je známy nielen z divadelného javiska, ale aj z televíznej obrazovky. Väčšina hercov nedá dopustiť na divadelné herectvo, kde je priamy kontakt s divákom priam hmatateľný, a nakrúcanie filmov považuje za veľmi cennú skúsenosť. „Ja to tak nemôžem definovať, napĺňa ma všetko, čo ma baví, čiže aj predstavenia, aj seriál, aj film. Keď je dobrá postava, ktorá hercovi sadne, nie je o čom hovoriť,“ skonštatoval Martin, ktorý si „strihol“ aj postavy v klipoch kapely Horkýže Slíže.
Zahral si napríklad vo filmoch Ako divé husi, Kruté radosti, Tobruk, Nedodržaný sľub, najnovšie ho možno vidieť vo filmovej novinke Agáva. „Do filmu nechceli obyčajný komparz, aj tie malilinké postavy obsadili hercami, čo je fajn. Ešte som ho nevidel, ale určite si ho pozriem.“
Objavil sa tiež v seriáli Panelák, diváci si ho obľúbili aj Divokých koňoch. „Teraz v apríli a potom od septembra ma čaká nakrúcanie ďalších dvoch televíznych seriálov, ale ešte o nich nemôžem bližšie hovoriť.“
Športuje, varí, číta
Keď má Martin voľný čas, venuje sa sebe, svojmu 7-ročnému synovi Jakubkovi, ktorého má s partnerkou v striedavej starostlivosti, a tiež športu.
„Začala jar, vyšlo krásne slniečko, tak som vytiahol bicykel a korčule. Stále si niečo zraním, tento rok mám taký blbý. Cez zimu som sa chodil lyžovať. Najmä tam, kde je také voľnejšie, nepotrebujem sa ukazovať vo vychytených lyžiarskych strediskách. Som z Liptova - idem preto na našu chalupu a odtiaľ podnikám výlety na okolité svahy, kam len chcem. Chalupu sme kúpili zhruba pred 25 rokmi a radi sa tu celá rodina stretávame,“ hovorí Martin. „Začal som aj čítať, veď musím byť inteligentný. Práve mám rozčítaný životopis Edith Piaf. Len dlho pri to neviem vydržať, keď vidím, že svieti slnko, utekám von, pri knihe neobsedím. A po večeroch už nemám čas – buď som v divadle, alebo spím. Síce si občas začnem čítať, ale po dvoch stranách už zaspávam.“
Martin sa netají tým, že aj rád varí – nie podľa kuchárskej knihy, radšej využíva svoju fantáziu. Vždy vymyslí niečo nové, skombinuje suroviny, aké má práve v chladničke.
Martin Nahálka (zdroj: Collavino)
Vpravo Martin Nahálka v komédii Testosterón. (zdroj: Collavino)
S Martinom Šalachom v muzikáli Tisícročná včela. (zdroj: Ctibor Bachratý)
