NITRA. Preplnená synagóga patrila minulý utorok Nitranovi Karolovi Felixovi. Svetoznámy maliar, grafik, autor poštových známok a ex librisov po rokoch opäť vystavuje na domácej pôde. Jeho práce zaplnili prízemie aj poschodie synagógy.
Po šiestich rokoch opäť doma
„Ja to veľmi nepočítam, ale ak si dobre pamätám, je to v poradí moja 67. samostatná výstava – v rámci Slovenska aj zahraničia. Skupinových mám za sebou cez 150. Na tejto výstave predstavujem zhruba 150 diel, je tu hlavne maľba, grafika, inštalácie, kresby, asambláže, sú tu zastúpené aj známky a po prvýkrát aj také moje „zápisníky“, v ktorých kombinujem všetky možné techniky,“ hovorí Karol Felix.
„Výber diel na výstavu som nerobil podľa toho, či sú nové, alebo staršie, ale podľa toho, či sa hodia do tohto objektu. Preto som aj prijal ponuku mesta, lebo som si chcel vyskúšať vystavovať v takomto atypickom priestore, inom, ako je galéria.“
Výstava sa volá Medzičas. Ako autor priznal, názov bolo treba vymyslieť rýchlo. „A ja som si uvedomil, že mám po jednom jubileu a pred ďalším a po šiestich rokoch vystavujem v Nitre, ak nepočítam Dražovský kostolík. Tak som si povedal, že to bude „medzičas“ do tej ďalšej veľkej výstavy, čo dúfam, že ešte bude, ak sa jej dožijem.“
Tajomno a duchovno
Na výstave možno vidieť menšie diela, ale aj veľkorozmerné práce. Najväčšou je zrejme inštalácia Modlitba v modrom – Mantra. „Má tri krát tri metre. Je zložená zo šiestich segmentov, pretože rozmer diel je limitovaný veľkosťou môjho ateliéru. Trojmetrové veci sú tu pre mňa trošku problém urobiť, aj keď som už síce také spravil,“ vysvetľuje umelec.
„Toto sú diela, ktoré som robil na svoju poslednú veľkú výstavu v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne a doplnil som ich ďalšími prácami a ďalšou inštaláciou konkrétne pre nitriansku synagógu. Pre tento priestor som vytvoril sedemnásť nových prác, dvadsať vecí je z posledného roka a ostatnú sú výberom, ktoré sa mi zdali vhodné do synagógy, ktoré súzvučia s duchom tohto miesta. Okrem pár výnimiek som vynechal erotické motívy - nie preto, že by som bol prudérny, ale sem sa hodia najmä tajomné, duchovnejšie veci.“
Motívom Felixových diel sú opäť jeho tajomné odkazy a šifry. „Do jednej z mojich inštalácií som použil kamene. Zbieram ich celý život – z ciest po svete, kam chodím. Keď nejaký pekný zbadám, tak si ho zoberiem. Teraz sa mi zdalo vhodné použiť kamene v inštalácii Strážcovia a Modrá modlitba - v židovskej kultúre je zvykom dávať na hroby kamene, snažil som preto aj takto reflektovať sakrálny priestor s osobitou atmosférou.“
Najlepšia inšpirácia je deadline
Po aktuálnej výstave by umelec asi dva-tri mesiace chcel maľovať. Potrebuje vytvoriť nové diela, lebo na budúci rok bude mať ďalšie veľké výstavy doma aj v zahraničí. Okrem toho ho čaká práca na nových poštových známkach. „Teraz som dokončil motív olympiády a idem robiť taký pekný hárček známok s hubami. A to mám rád, keď z veľkých formátov „skočím“ do niečoho malého, to je vždy príjemná zmena. Je to ako v živote – niekomu sa páčia blondínky a potom zistí, že aj čierne sú zaujímavé,“ vraví s úsmevom Felix. „Keď dlho robím grafiku alebo známky, čo sú pomerne miniatúrne veci, tak potom mám chuť robiť nejaké veľké diela, a naopak.“
Nitran na otázku, čo je pre neho inšpiráciou, spomenul výrok Bolka Polívku - že najlepšia inšpirácia je deadline, termín. „Naozaj na tom niečo je. Možno aj preto človek robí tieto výstavy, ktoré sú vo väčších priestoroch, kde nejde o komerčnú stránku veci, skôr o to vyznenie. Podpíšete nejaký termín, sľúbite a potom ste prinútený veci dokončiť. To je najväčší problém aj v mojej práci, lebo veľa výtvarníkov, aj keď majú veci hotové, by boli schopní neustále ich prerábať. Takže inšpiráciou iste sú termíny, ale aj sám život, dobrá literatúra či hudba,“ uzavrel Karol Felix. Jeho výstavu Medzičas si v synagóge môžete pozrieť do 29. mája.




