NITRA. Pexeso pre nevidiacich. Tak sa dá nazvať kartová hra quadro, ktorá bola ešte donedávna veľkou neznámou. Vymyslel a patentoval si ju Václav Fanta z Prahy, bývalý fotograf, ktorý celkom stratil zrak. Rozšírila sa veľmi rýchlo do krajín po celom svete a pomaličky sa dostáva aj k nám.
Cez víkend sa ľudia bez zraku alebo iba s obmedzeným videním stretli v Nitre, aby si zahrali turnaj v qadre. Hru si s nimi vyskúšal aj olympijský víťaz zo Soulu Jozef Pribilinec.
S klapkami na očiach
Qadro sa hrá so 64 tvrdými kartičkami, na ktorých je vyrezaných osem rôznych symbolov. Pri stole sa stretáva od dvoch až do ôsmich hráčov. Prizvú si aj richtára, ktorý dohliada na priebeh hry. Pre nevidiacich je totiž problém už len to, keď náhodou kartičky spadnú na zem.
Pre férovosť hry si nitrianski hráči v zásade dávajú klapky na oči. Tejto povinnosti sú zbavení iba tí, o ktorých sa vie, že nemajú ani len zvyšky zraku.
Hráči dostanú po štyri kartičky. Ich cieľom je v priebehu hry zostaviť čo najviac párov. „Na pohľad je to jednoduchá hra, ale nie je to tak. Človek pri nej musí výrazne pracovať s hmatom. Veľmi ľahko si zameníte napríklad kartičku so štvorcom s tou, na ktorej je vyrezaný symbol domu,“ vysvetľuje Josef Zbranek, riaditeľ neziskovky SINA Nitra, ktorej zriaďovateľom je Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. „Máme napríklad hráča, ktorý je geniálny v počítačoch, veľmi rýchlo číta Braillovo písmo, ale pri tejto hre robí omyly. Qadro je síce dosť o náhode, ale veľmi pri nej pomáha pamäť, hmat, predstavivosť a niekedy aj voľba taktiky – treba premýšľať nad tým, čo druhí hráči zbierajú, čo vyhadzujú,“ vysvetľuje Josef Zbranek.

Nevidiaci majú obmedzený prístup k hrám
Turnaje v qadre usporadúvajú v Nitre každú druhú sobotu. Pravidelne sem prichádza zhruba desiatka nevidiacich z Nitry, ale aj ďalší členovia únie z Levíc, Bratislavy či Banskej Bystrice.
„Robíme súťaže, aby sme sa mohli stretnúť, porozprávať sa a zabaviť sa, pretože nevidiaci človek má veľmi obmedzený prístup k spoločenským hrám,“ vysvetlil Josef Zbranek.
Fanta členom neziskovky venoval postupne zhruba tri desiatky kartových sád. Tie sa cez úniu dostali do všetkých krajov po celom Slovensku, kartičky dostali aj najaktívnejší hráči.
Podľa Zbraneka je qadro relatívne nové, medzi nevidiacimi u nás skôr fičí šach. Aj ten je samozrejme upravený. Čierne a biele políčka sú rozlíšené tak, že čierne sú mierne vyvýšené. Na čiernych figúrkach je hrot, biele sú guľaté. Kôň či veža sa zase dajú prirodzene odlíšiť hmatom.
Nevidiaci si tiež môžu zahrať spoločenskú hru Človeče, nehnevaj sa. Krúžky na kocke sú vydlabané, aby aj nevidomí vedeli, aké číslo padlo. Jednotlivé figúrky sa zase zapichujú do hracej plochy. Podobne ako v šachu, aj tu sa farby figúrok dajú hmatom odlíšiť podľa hlavičky figúrok – niektoré sú guľaté, iné hranaté či s dierkou.

