NITRA. Zaujímavej fotografickej technike gumotlače sa venuje Erika Szőke. Svoju tvorbu pod názvom Čo odchádza a čo zostáva do 22. mája predstavuje v Galérii Foyer v Starom divadle Karola Spišáka. Je to jej prvá samostatná výstava v Nitre, kolektívne sa prezentovala v Nitrianskej galérii. Vyštudovala katedru výtvarnej tvorby a výchovy UKF, momentálne je na voľnej nohe.
Smrťou nič nekončí
Ako fotografka z Veľkého Kýra prezrádza, jej diela sú o pominuteľnosti, prchavosti nášho bytia, o všedných veciach života a jeho kolobehu, o rodine a jej zákulisí. „Narodíme sa, žijeme, umrieme a znovu sa narodíme. Nemôže to len tak smrťou končiť, že už za ňou nič nie je, tomu neverím,“ uvažuje Erika Szőke. „Mojimi prácami sa napríklad vysporadúvam so smrťou mojej babičky. Obraz Ticho, na ktorom je jej izba, hovorí o tom, ako odišla, zanechala po sebe ticho, prázdno. Ďalšia fotografia zobrazuje jej domáci „oltárik“ s krížom, Pannou Máriou a svätými obrázkami, iná s názvom Relikvia zas odtlačok jej ruky v mojich dlaniach. Je veľmi krásny, vyzerá ako srdce. Hoci zomrela, dotyk jej ruky mám stále. Na ďalšej fotografii je babička, keď ešte žila - „obkreslila“ som ju svetlom. V rukách drží pohár vody, akoby znak čistoty, duše. Babička na ďalšej fotografii Koruna sedí na pni stromu, ona je s korunou na hlave akoby pokračovaním toho stromu.“
Napriek motívom odchodu, smrti a pominuteľnosti autorka svoju výstavu nepovažuje za nostalgickú, smutnú. „Ja to tak necítim, toto všetko patrí k životu. Aj smrť.“
Inštalácie otca a mamy
Na ďalšej snímke je inštalácia jej otca. Nie je to síce umelecké dielo v pravom zmysle slova, ale v jej očiach má takú podobu. „V záhrade máme obrovský orech, ktorému konáre visia až k zemi. Otec ich podoprel drevami, ktoré vyzerajú ako kríže, je to taká symbolická inštalácia,“ pokračuje Erika Szőke.
„Matkinu inštaláciu tvorí mŕtvy strom, okolo ktorého zasadila fazuľu. Jej výhonky sa štverajú až na kmeň a do konárov a strom akoby ožil. Je to úplne jednoduchá, ale úžasná vec.“ Ďalšia jej fotografia dokumentuje kolobeh života: „Na výhonky zo semienok som napísala future – budúcnosť. Ich úroda – ďalšie semienka – sa opäť dostanú do pôdy.“
Fotka sa blíži ku grafike
Väčšinu výstavy tvoria gumotlače, menej je gumoolejotlačí a digitálnych fotografií. Ako Erika Szőke vysvetlila, gumotlač je historická fotografická technika, ktorú koncom 19. storočia používali piktorialisti. Piktorializmus sa ako fotografický smer snažil o priblíženie fotografie k maľbe alebo grafike. „Princíp gumotlače spočíva v tom, že sa nanesený svetlocitlivý roztok arabskej gumy a dvojchrómanu draselného s prímesou rôznej farby osvetlí UV svetlom a v čistej vode potom vymýva. Kde bol motív osvetlený, farba tam ostáva, čo nebolo osvetlené, sa vymyje. Kvôli farebnosti a hĺbke obrazu sa to robí vo viacerých vrstvách. Takýmto spôsobom vzniká skoro akoby grafika, nie fotografia,“ dodala autorka.
Dielo Relikvia - sadrový odliatok bakičkinej ruky. (zdroj: (ČE))
Rodičia. (zdroj: (ČE))
