Nájazdová lotéria šiesteho finálového zápasu nemala konca-kraja, Bacashihuu si musel zobrať do parády až bek Jamie Milam, a keď následne Lakosil vychytal tretí pokus Handzuša, v bielomodrých šíkoch vypukla eufória a ťažko predstaviteľná radosť. Ten balvan, ktorý im spadol zo srdca, počul snáď každý.
Ale čo nastalo potom, to sa môže stať asi len v hlavnom meste slovenského hokeja. Najlepší fanúšikovia húfne vytiahli päty z domu, pred „deduškom“ zimným štadiónom sa zgrupovali od polnoci a netrpezlivo očakávali svojich hrdinov.
Ľudia sa kopili rýchlosťou svetla, bolo ich ako hadov, chorály počuli hádam aj v „inkriminovanej“ Banskej Bystrici. Pod hradom to žilo, bengálske ohne svietili na celé okolie.
Najlepších fanúšikov neodradil ani skorý čas, po „výjazďákoch“ napokon krátko po druhej v noci dorazila s pompéznym trúbením a za veľkých ovácií aj tá najžiadanejšia perepúť!
„Koridor! Utvorte koridor!“ bili na poplach tí najuvedomelejší. Polhodinu sa to zdalo ako niečo neuskutočniteľné, Stavjaňovi chlapci však predsa pomaličky vystupovali z autobusu, ale prítomní sa na nich pochopiteľne vešali ako opice, po fotke s majstrom túžil azda každý.
Toľko obohraný pokrik „toto sme tu ešte nemali“ zrazu rapídne nabral na podstate a vážnosti, médiami odpisovaný mančaft sa totiž vyškriabal až na hokejový Olymp. Plejády skalných neveriacky krútili hlavou, neraz vyhŕkla i slza šťastia, na tento moment sa predsa pod Zoborom čakalo dlhočizných deväťdesiat rokov...
