POHRANICE. Jediná maďarská škola s ročníkmi 1. - 9. v okrese možno čoskoro skončí. Kým ešte pred tromi rokmi sa tu počty žiakov pohybovali medzi 60 a 70, čo škole akurát stačilo na prežitie, teraz sa dramaticky prepadli na súčasných 25 žiakov. Celú školu takéto zúfalo nízke číslo uživiť nemôže.
Rodičia z okolitých obcí majú preto vážne obavy, čo bude so školou, ktorá v obci funguje už od roku 1950. "Deti z Hosťovej aj iných dedín chodia do maďarskej školy v Pohraniciach, ale každým rokom tam majú menej a menej detí. Stále menej rodičov dáva deti do maďarskej školy a škola vraj zvažuje, že sa spojí s nejakou inou," upozornila nás na problém čitateľka z Hosťovej.
Len sedem detí na škole je z Pohraníc
Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským v Pohraniciach je plnoorganizovanou školou, vyučujú sa tu teda žiaci od prvého po deviaty ročník. V celej škole je teraz ale iba 25 detí, z nich iba sedem je z Pohraníc a zvyšok z okolitých dedín. V tomto školskom roku škola otvorila päť tried. Žiaci z prvého a štvrtého ročníka sa učia spolu, piaty ročník škola nemá a po jednej triede má škola v ročníkoch šesť, sedem, osem a deväť.
Podobné maďarské školy v okolí, kde by sa vyučovali ročníky 1. až 9., sú už iba v Jelenci a vo Veľkom Cetíne. Tie sú na rozdiel od školy v Pohraniciach spojené so slovenskou základnou školou, čo im prináša viaceré výhody. Ďalšie obce, napríklad Dolné Obdokovce či Kolíňany, školy síce majú, učí sa tu však iba na prvom stupni, teda v ročníkoch 1. - 4. Keď štvrtáci skončia posledný ročník, rodičia ich musia presunúť na inú školu.
Mnohé detí z okolitých dedín, kde funguje škola iba s prvým stupňom, dokončili základné vzdelanie v škole v Pohraniciach. Ak by ale školu v Pohraniciach zavreli, malo by to dopad aj na rodičov detí zo susedných obcí. Na výber by mali dve možnosti - buď dať deti do niektorej zo slovenských škôl, alebo ak by chceli, aby deti pokračovali na škole s vyučovacím jazykom maďarským, museli by dochádzať do oveľa vzdialenejšieho Veľkého Cetína či Jelenca. Táto myšlienka sa rodičom nepáči, hoci deti by mali zabezpečené na dochádzku školské autobusy.
Hajdu: Ešte nie je jasné, kam budú deti chodiť
Riaditelia škôl a zástupcovia dotknutých dedín už dlhšie rokujú, ako situáciu vyriešiť. Hoci Pohranice majú výhodnú geografickú polohu a ležia medzi Veľkým Cetínom a Jelencom, nemajú ani zďaleka isté, že práve sem sa presunú deti zo spomínaných obcí. Proti škole v Pohraniciach hrá napríklad fakt, že škola vo Veľkom Cetíne má takmer trojnásobne viac žiakov. Nevyzerá preto pravdepodobné, že by deti z Cetína dochádzali do školy v Pohraniciach.
"Prebiehajú rokovania s inými obcami. Ešte stále nie je isté, či budú naše deti chodiť do Jelenca či Cetína, alebo či budú odtiaľ chodiť k nám. Aj pre deti z Kolíňan alebo Obdokoviec by bolo lepšie, ak by dochádzali k nám ako do Cetína," povedal starosta Pohraníc Ladislav Hajdu. Namiesto zhruba dvadsiatich kilometrov do Cetína by tak deti z obcí, kde fungujú iba ročníky 1. - 4., museli merať len asi päťkilometrovú cestu do školy.
"Problém je akútny a treba ho riešiť. My už rokujeme s ostatnými riaditeľmi a so starostami dlhšie. Aj keď náhodou príde to, že v novom školskom roku budeme existovať, riešime už to, čo bude v roku 2017/2018, lebo my tie počty detí poznáme. Dlhodobo je situácia neudržateľná," povedal riaditeľ školy v Pohraniciach Zoltán Šonkoľ.
Ak by škola ostala zachovaná aj v ďalšom školskom roku, počet detí v nej by bol úplne rovnaký ako teraz. Sedem žiakov odíde z deviateho ročníka, ale rovnaký počet sem nastúpi do piateho ročníka zo školy v Obdokovciach. Prváčika bude mať škola iba jediného.
Menej detí má viac príčin
"Snažíme sa spraviť všetko preto, aby sme mohli fungovať aj budúci školský rok, ale ako veľa vecí, aj toto závisí od financií. Starosta aj zastupiteľstvo nám chcú pomáhať, ak môžu, tak nás dofinancujú," hovorí Zoltán Šonkoľ.
A čím si škola aj obec, ktorá je jej zriaďovateľom, vysvetľujú taký dramatický pokles žiakov v posledných pár rokoch? Dôvodom je hlavne demografická krivka. "To, čo bolo v minulosti, že rodina mala dve-tri deti, to už málokedy máme. Niektorí sú radi, keď majú jedno dieťa," hovorí riaditeľ. Mení sa aj národnostné zloženie v dedine. "Väčšinou dajú deti do slovenskej školy, ktorú tiež máme v naše obci," povedal starosta Hajdu. "Takže ten menší počet detí, ktoré teraz máme, sa ešte rozdeľuje na dve časti. A v blízkosti je Nitra, keď tam rodičia pracujú, berú tam do škôl aj svoje deti," doplnil riaditeľ Šonkoľ.
V škole pracuje sedem pedagógov a jeden nepedagogický zamestnanec. Podľa riaditeľa kvalitu školy nikto nespochybňuje, v celoslovenskom testovaní sa jej žiaci pravidelne umiestňujú nadpriemerne. Dôvodom môže byť aj to, že učitelia tu na rozdiel od veľkých škôl majú viac času venovať sa každému dieťaťu.
Najhoršie celú situáciu znášajú rodičia detí, ktorí školu kedysi sami navštevovali. "Vtedy bolo 20-30 detí v triede, toľko, čo máme teraz na celej škole," podotkol riaditeľ.
