NITRA. Ženská krása z tých najstarších čias je ťažiskom pozoruhodnej publikácie Venuše slovenského praveku, ktorú minulý utorok predstavili v synagóge. Jej autor profesor archeológie Jozef Vladár a básnik a prekladateľ Viliam Turčány v nej ženskú krásu opísali z umenovedného i poetického hľadiska, ich slová a verše dopĺňajú fotografie pravekých plastík venúš z nášho územia od Jozefa Krátkeho.
Náklad sa rozpredal
„Táto kniha vyšla po prvýkrát v roku 1979 pri príležitosti 100. výročia objavenia španielskej jaskyne Altamira s pravekými maľbami, ktorá sa označuje aj ako Sixtínska kaplnka európskeho umenia,“ vysvetľuje Jozef Vladár, autor a spoluautor viac ako 20 publikácií.
„Ide o reedíciu knihy, ktorej na tú dobu pomerne vysoký náklad - 5 500 kusov – sa krátko po svojom vydaní rozpredal. Po rokoch sme s Turčánym zvážili opätovné vydanie tejto publikácie, vyšla vlani vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. Samozrejme, kniha je doplnená o novinky, pretože stav bádania nám umožnil pozrieť sa kriticky na to, čo sme vydali v roku 1979. Nové výskumy priniesli množstvo ďalších senzačných nálezov - umožňujú z iných uhlov pohľadu hodnotiť túto prácu, ktorá, tak ako vtedy, iste aj dnes zaujme širokú verejnosť.“
Plastiky s funkciami kultu
Kniha nie je vedeckou prácu, aj, keď pochopiteľne, využíva výsledky vedy a slúži vedeckému bádaniu. Tvorí ju esej Jozefa Vladára a verše Viliama Turčányho popisujúce konkrétne venuše z územia Slovenska. „Vilko do knihy prispel nenapodobiteľnými sonetmi, pretože ospievať súčasnú ženu je asi ľahšie ako praveké venuše, ktoré plnili svoje kultové funkcie,“ poznamenal Jozef Vladár.
Problematiku, ktorú kniha prináša, sprevádza trvalý záujem verejnosti. Nedávno vyšli dve podobné publikácie, riešiace kultový život dávnych ľudských civilizácií. Podľa Vladára sa kniha Venuše slovenského praveku na spomínanú tému pozerá zo širšieho európskeho kontextu – ako hovorí, v praveku nemožno žiadnu kultúru či civilizáciu pripísať konkrétnemu historickému národu. Až na konci praveku sa z anonymity vekov vynárajú prvé európske národy ako Gréci, Tráci, Dáci, Kelti, neskôr Rimania, Slovania...
Venuše svetového významu
Čitateľ v knihe nájde dvanásť venuší slovenského praveku, ktorým básnik venoval svoje verše. „Všetky spomínané plastiky venuší sú výnimočné. Z tých, ktoré dosahujú svetového významu, môžem spomenúť aspoň dve - venušu z Moravian nad Váhom, starú 22 800 rokov, a venušu z Nitrianskeho Hrádku, ktorá je tak významná aj v kontexte európskeho kultúrneho vývoja, že sa dostala na dvojkorunovú mincu Slovenskej republiky. V Nitrianskom Hrádku, ktorý je súčasťou Šurian, má postavenú aj sochu,“ dodal Jozef Vladár.
