Stavjaňa: Prajem Nitre, aby ju hokej naďalej spájal

Dvojnásobný majster sveta sa natrvalo zapísal do histórie nitrianskeho hokeja, keď doviedol tím corgoňov k historickému zlatu v extralige. Prečítajte si, čo podľa neho rozhodlo o titule a čo praje klubu do ďalších rokov.

Čo znamená zlato s Nitrou vo vašej trénerskej kariére?
- Úspešná sezóna je vždy taká, keď sa naplnia predpoklady vkladané do tímu. Úmyselne hovorím o sezóne, pretože absolvovať „dobrú sezónu“ znamená pred play-off cca 60 zápasov, v ktorých musíte obstáť a až potom prichádza play-off, ktoré môže hodnotenie vylepšiť alebo pokaziť. Mali sme dobrú základnú časť a parádne play-off zakončené zlatom.

V každom roku v Nitre ste získali medailu, teraz to vyšlo s vytúženým zlatom. Bol tento káder najsilnejší za tie roky?
- Už ako hráč som zažil veľmi veľa turnajov či súťaží, keď tím nebol najsilnejší hráčsky, ale v symbióze s výbornou partou sa podarilo urobiť úspešný výsledok. Tu sa to znovu potvrdilo.

Predpokladáme, že najťažšie vám bolo za stavu 2:3 v sérii pre Zvolen. Ďalšie dva zápasy však vyšli vynikajúco. Prečo?
- Nebola to jednoduchá situácia, ale práve táto katarzia dokázala tím zomknúť a mentálne posilniť, čo sa naplno prejavilo i vo finále. V mužstve sa vyprofilovali lídri, hráči si uvedomili svoje roly. Ako diváci ste si to určite museli všimnúť, akou energiou na ľade pôsobili. Páči sa mi pre tento stav výraz synergia. Hráči si tento stav navodili, a to im prinieslo tímový úspech.

Ktoré faktory rozhodli o prvenstve Nitry?
- Kvalitný tím, počnúc brankármi a končiac štvrtou formáciou, ktorá dokázala presne naplniť svoju úlohu. Boli aj hráči, ktorí nemali optimálnu športovú formu, napriek tomuto hendikepu však odovzdali svoje momentálne maximum pre úspech. Dôležitá bola aj pohoda mimo ľadu, vytváraná síce malým, ale o to pracovitejším realizačným tímom v podaní Andreja Šaturu a Romana Kollárika a s obetavými lekármi, menovite Jozefom Škrobánkom a Oliverom Džafičom. Ako príklad musím uviesť situáciu, keď po štvrťfinále so Žilinou dokázali zariadiť operáciu poškodeného menisku Judda Blackwatera a ten po ôsmich dňoch hral v semifinále. A v neposlednom rade obrovská podpora zo strany fanúšikov! S takouto podporou zo seba hráči vyžmýkali asi naozaj viac než obvyklých 100 percent.

Do vedenia klubu prišli v tejto sezóne noví ľudia bez väčších skúseností. Napriek tomu to Nitre vyšlo. Či práve vďaka tomu?
- Majú veľké skúsenosti vďaka svojej hráčskej kariére a ešte väčšiu zanietenosť do tejto práce. Dokázali napĺňať svoju víziu. Klub sa ekonomicky stabilizoval a súčasne sa udržala podpora mesta.

V Nitre ste vydržali päť rokov. Cítili ste sa tu dobre?
- Upresním to, bol to jeden plus štyri roky. Aj s manželkou sme si tu veľmi zvykli a zdomácneli. Pre priateľstvá, ktorá sa na nás nabalili, sa nám neodchádza ľahko. Nitra je malé mesto, kde sa ľudia navzájom poznajú, nie je to anonymné ako vo väčšom meste.

Ako prebehli vaše osobné oslavy? Miernejšie ako u hráčov? Predpokladáme, že tak ako ste prísny na hráčov, ste prísny aj na seba.
- Som vyrovnaný človek, neprepadám zbytočne do depresií, ale ani neuletím v prehnanej eufórii. Vnútorne mám krásny pocit, ale to pravé je len v ten bezprostredný moment, kedy to „buchne“. Mám radosť za nadšenie všetkých okolo, súčasne však už musím myslieť na ďalšie veci.

Prečo ste sa rozhodli pre odchod? Preto, že bude ťažké zopakovať v Nitre rovnaký úspech?
- Po štyroch rokoch cítim určitú opotrebovanosť a potrebu novej výzvy, ktorá človeka takpovediac „nakopne“. Ak klub zotrvá na ceste, ktorú nastolil, udrží si svoju pozíciu medzi špičkovými klubmi na Slovensku. To je dôležité. Zdravý klub a tím má na úspech vždy zarobené. Je to však stále len šport. Garantovať vám dnes nikto nič nemôže, v ničom.

Čo želáte Nitre? Ďalší titul a nový štadión?
- Prajem Nitre, aby ju hokej spájal tak ako v posledných rokoch. Ľudia chodia na štadión užiť si atmosféru. Nie sú to pasívni diváci, ale fanúšikovia. Investíciu do športu, ktorý má takúto podporu, by si fanúšikovia zaslúžili. Verím, že mesto má svoju víziu v tomto smere už nastavenú.