ŠINTAVA. Nevidiaci veslár Marián Tóth môže o sebe povedať, že je tretí najlepší na svete. Bronzovú medailu sa mu podarilo získať v jazde na veslárskom trenažéri v kategórii zrakovo hendikepovaných športovcov.
Pri premiére bol štvrtý
Majstrovstvá sveta v halovom veslovaní sa konali opäť po roku v americkom Bostone v termíne od 25. do 29. február. Člen VK Šintava sa ich zúčastnil po druhýkrát. Na svojej premiére skončil na štvrtom mieste, od tretieho miesta ho delili dve sekundy. Svoj druhý štart premenil na zisk medaily.

V konkurencii deviatich pretekárov skončil na treťom mieste časom 3:28,6. Lepší od neho bol iba Poliak Pikulski a kolega zo Slovenskej asociácie zrakovo postihnutých športovcov Milan Lackovič z Piešťan. Okrem nich pretekala aj Petra Kozičková, ktorá sa napokon stala majsterkou sveta. Všetkých delegovala Asociácia halového veslovania SR. MS sa zúčastnili pretekári zo 43 krajín sveta, súťažilo sa vo všetkých vekových kategóriách.
Všestranný športovec
Marián Tóth, ročník narodenia 1972, je úplne nevidiaci. Zrak sa mu začal zhoršovať ešte na základnej škole. Ako hovoria jeho najbližší, naučil sa s týmto hendikepom žiť a veľmi mu pomáha šport.
Marián je všestranný, okrem veslovania je členom kolkárskeho klubu v Galante, kde hrá vo svojej kategórii prvú ligu. Popri tom jazdí aj tandem na bicykli, za sebou má viacero domácich a zahraničných súťaží. Práve pri tomto športe si ho všimol jeho súčasný veslársky tréner Michal Lipovský. „S veslovaním začal pred tromi rokmi. Cez zimu trénuje na trenažéri, cez leto riadne – na vode,“ približuje Lipovský. Podľa jeho slov chodí nevidiaci Šintavčan na vodu minimálne dvakrát do týždňa. Okrem toho využíva trenažér a posilňovňu.
Tóth absolvoval za spomínané tri roky viacero súťaží nielen na Slovensku, ale napríklad aj v Maďarsku, Rakúsku alebo v Čechách. Na vode bol v minulom roku v kategórii veteráni majstrom Slovenska. V tejto disciplíne a kategórii jazdia dvaja. V kategórii nevidiacich vesluje len sám, druhý človek na lodi je navádzačom.

Bojovník na pohľadanie
Najväčším podujatím boli, samozrejme, majstrovstvá sveta v Bostone. „Pred rokom skončil štvrtý, čo ho veľmi trápilo. Tento rok mu to vyšlo, bol na treťom mieste. S tým už bol spokojný. Treba však povedať, že pred súťažou veľmi tvrdo trénoval. Na trenažéri jazdil aspoň trikrát do týždňa. V každom tréningu zajazdí asi desať kilometrov,“ povedal Lipovský, ktorý je predsedom veslárskeho oddielu v Šintave.
Trénera úspešného veslára sme sa spýtali aj na to, aký je jeho zverenec na tréningoch. „Keby boli všetci takí bojovníci ako on! Je vytrvalý, tvrdošijný, nevzdáva sa. Okrem toho povzbudzuje aj mladších členov VK,“ priblížil Michal Lipovský. Úspechy jeho zverenca ho, samozrejme, tešia. „Som rád, že ho to baví a že mu môžem pomôcť. To, že mu pomáham, beriem ako samozrejmosť. Myslím, že každý by to tak vnímal,“ povedal tréner, ktorý je už na dôchodku, a dodal, že okrem neho mu pomáhajú všetci z oddielu. Na revanš ich Marián pomasíruje.
Tóth je totiž, okrem toho, že sa venuje viacerým športom, riadne zamestnaný. Chodí do práce, má masérske štúdio. Dozvedeli sme sa tiež, že každoročne organizuje v obci country bál. Marián je podľa slov jeho blízkych bojovník na pohľadanie. „Nič nevzdáva, ani v živote, ani v športe,“ povedali nám o Mariánovi jeho blízki.

Život berie s nadhľadom
Všestranný športovec sa k veslovaniu, podľa vlastných slov, dostal náhodou. „V časopise pre nevidiacich som čítal, že sa rozbieha halové veslovanie pre nevidiacich. Vedel som, že v Šintave tento šport je, tak som to skúsil,“ priblížil Marián Tóth. Výhodou podľa neho je, že je to priamo v obci a nemusí nikam chodiť, „Mám vytvorené dobré podmienky. Všetko je tu po ruke – lode, trenažéry, aj pán Lipovský, ktorý sa mi venuje,“ pokračuje Šintavčan.
Majstrovstvá sveta boli pre neho novou skúsenosťou. „Keď človek trénuje, dostane sa na vrchol. Je to aj taký záväzok, že treba viac trénovať, snažiť sa,“ prezradil bronzový pretekár, pre ktorého to bol najväčší úspech v kariére. „Málokto si môže povedať, že je tretí na svete. Nie je to však až tak extra propagované. Ľudia, ktorí o tom vedeli, mi zagratulovali,“ povedal na margo bostonských pretekov.
Ako sme spomenuli, Marián je aj napriek svojmu hendikepu veľkým životným optimistom. „Je to o tom, že človek si nesmie robiť z ničoho veľkú hlavu, potom by museli rozširovať dvere,“ vraví s úsmevom. „Život nie je o tom, aby sme si ho strpčovali. Musíme myslieť pozitívne. Mali by sme brať veľa vecí s nadhľadom, s tým sa lepšie žije ako s depresiami,“ zakončuje vždy pozitívne naladený Marián Tóth.