NITRA. So svojimi priaznivcami sa v Starom divadle Karola Spišáka stretol mladý herec a režisér Samuel Spišák. Bol hosťom kultúrnych potuliek, ktoré pripravili študenti kulturológie UKF.
Rád spomína na Nedodržaný sľub
Absolvent evanjelického lýcea a momentálne študent filmovej réžie na VŠMU má na konte výrazné filmové postavy, účinkovanie v seriáli aj prvý vlastný film, ktorý sa dočkal obrovského úspechu až za veľkou mlákou. Viac ako dosť na to, že má Samuel len 23 rokov.
„Asi najkrajšie spomienky má na drámu z obdobia druhej svetovej vojny Nedodržaný sľub. Bola to moja prvá úloha, moje začiatky, bol som veľmi mladý, mal som len 13 rokov. Teraz sa na tú prácu aj na film celkovo pozerám inak, práve preto ma tak baví na to spomínať. A hlavne som tam spoznal veľa ľudí, s ktorými sa doteraz stretávam,“ skonštatoval Samuel Spišák.
Rolu talentovaného židovského futbalistu dostal vo filme po úspešnom konkurze, prvé skúsenosti z brandže získal už pred tým na javiskách divadiel aj v dabingu. „Trochu som sa ulieval z lýcea. Postupne som sa dostával do tohto sveta, vedeli o mne - detí, ktoré hrajú, nie je veľa,“ pousmial sa Samuel, ktorý mal po kom podediť gény. Jeho starým otcom je legendárny režisér a herec Karol Spišák, octom jeho syn - režisér Michal Spišák, mamou herečka Lenka Barilíková Spišáková, strýko Ondrej je tiež známym režisérom.
Jazdil na koni aj šermoval
Okrem vojnovej drámy si Samuel zahral aj v iných filmoch, napríklad Lóve, Horiaci ker, pamätáme si ho aj z rozprávky režisérky Mariany Čengel Solčanskej Láska na vlásku, kde stvárnil dvojrolu princa Mateja a chudobného chlapca Tomáša.
„Táto dvojpostava sa mi veľmi páčila, bola to dobrá skúsenosť. Taká príležitosť sa nedostáva často a musím povedať, že som o nej ani nikdy nesníval. Išiel som cez konkurz a zrejme som hneď od začiatku spĺňal režisérkinu predstavu, preto som tieto úlohy dostal,“ vraví herec. „V dobovej rozprávke som si mohol zajazdiť na koni, zašermovať, pobehať po lese, v nejakom súčasnom filme to asi zažijem. Práve to na tom bolo príjemné – natáčali sme v krásnych lokalitách, okrem iného aj na Oravskom zámku.“
Ako ďalej herec hovorí, všetky jeho úlohy sa svojím spôsobom rodili ťažko, ale zároveňsa mu príjemne robili vďaka ľuďom, ktorí na filmoch spolupracovali. „Vždy sa teším naďalšiu rolu, ktorá príde. Práve tá aktuálna postava, na ktorej niekde robím, ktorou sa zaoberám, je vtedy mojím favoritom. Teraz sa mi momentálne niečo rysuje v slovenskom filme, viac ale nemôžem prezradiť.“
Šesťminútový film za 48 hodín
Mladý herec a režisér sa môže pochváliť aj viacerými vlastnými snímkami. Väčšina ješkolských, prvý, ktorý naviac zarezonoval, získal v marci cenu na festivale v USA. „Bol to taký adrenalínový víkend. Film Ďakujem za krásne sviatky sme nakrútili za 48 hodín v Bratislave. V tom je pointa, že za tento čas treba stihnúť film vymyslieť, natočiť aj ho odovzdať,“ hovorí Samuel. „S filmom sme uspeli najprv v Bratislave, kde sme vyhrali národné kolo svetovej súťaže „48 hodinový filmový projekt“ a potom aj v Amerike, kde sa snímka stretla s veľkým ohlasom. V medzinárodnom finále v konkurencii zhruba 130 filmov z celého sveta sme získali cenu ako druhý najlepší film a čestné uznanie za scenár.“
Podľa mladého režiséra ich film v USA tak zaujal najmä svojím prekvapivým záverom. Snímkou, ktorá má len šesť minút, si robili žarty zo slovenských sociálnych drám a z toho, ako sú takmer všetky filmy ladené do bezvýchodiskovej situácie a trápenia. „Myslím si, že to divákov prekvapilo a pobavilo, najmä ten koniec. Viac nechcem prezrádzať, nech si diváci film.“
Režisér či herec? Alebo oboje?
Samo Spišák si vyskúšal polohu herca aj režiséra. Čo z toho ho baví viac? V čom sa vidí v budúcnosti? Ako vraví, je to ťažká otázka. „Obe sa dajú robiť, môj dedo tak robil, dá sa to skĺbiť. Možno pôjdem jeho cestou, uvidím. Keď mi niekto ponúkne niečo pekné režírovať či zahrať si, prečo nie?“
Herecký či režisérky sen zatiaľ nemá. Je to asi aj zavčasu. „Ešte sa nepovažujem za režiséra, ešte som ani štúdium filmovej réžie neukončil. Je to zatiaľ také moje hobby, ktoré študujem a ktorému by som sa chcel venovať naplno profesionálne vtedy, keď toho budem schopný. Zatiaľ sa len tak pomaly rozbieham, takže neviem, v akom rozmedzí si môžem dovoliť snívať,“ hovorí s úsmevom Samo. „Réžie dlhších filmov sa ešte obávam, mám pred nimi rešpekt. Nemám toľko skúseností, aby si mohol utiahnuť celovečernú záležitosť. Bodaj by to prišlo časom, zatiaľ to nechávam tak.“
Ako režisér sa doma s otcom Michalom nejako veľmi neradí, pracovné záležitosti často neriešia. Keď nakrúcal film Ďakujem za krásne sviatky, rodičia o tom vedeli, ale práve vtedy neboli doma. „Bol, našťastie, voľný byt, tak som to mal kde natočiť,“ smeje sa.
Keď práve Samo nehrá, nenatáča, či nechodí do školy, stará sa o svojho psíka - jack rusellku Belu. „To mi žerie veľa času, tie prechádzky. Veľa ľudí sa ma pýta, či sa volá podľa Belly z Twilightu. Odpovedám, že nie, pomenoval som ju hercovi Belovi Vojtekovi z Nitry. A rád si čítam, počúvam hudbu, píšem si svoje námety a scenáre, ktorým sa chcem venovať. Meditujem nad mnohými vecami, zamýšľam sa...“
Samuel Spišák (zdroj: (ČE))
