NITRA. V celoslovenskej premiére 10. júna v Štúdiu Divadla Andreja Bagara uvedú predstavenie Podivný prípad so psom. Jeho scénografom je Peter Janků. Výzvou pri realizácii scény bol pre neho samotný priestor komorného Štúdia DAB, ktorý je atypický, má svoju kresbu, pôdorys a zvláštne psychologické uspôsobenie, ktoré využil ako inšpiráciu.
Herci sú neurónmi Christopherovej mysle
„Vytvoril som svet, ktorý sa zmestil do tohto tvaru, priestoru. Pohybujeme sa akoby v hlave hlavného hrdinu, dospievajúceho chlapca Christophera. On funguje na princípe určitých schém, v ktorých myslí a koná. Má postihnutie, ktoré ho nediskvalifikuje, akurát vytvára určitý rámec jeho života. To sme sa snažili vyjadriť tvarom podlahy, ktorý vychádza z pôdorysu Štúdia. Má v ňom zaznačené pohyby istých objektov, ktoré sú aj objektmi jeho mysle,“ hovorí Peter Janků.
„Tým, že hra zároveň určuje veľmi veľa priestorov, ktoré sa menia strihovo, akoby vo filme, museli sme vyriešiť, ako tieto zmeny urobiť. Bolo by asi nemysliteľné robiť prestavby zakaždým, tak sme vymysleli šesť objektov, ktorými vymedzujeme jednotlivé priestory. Tak sa dostávame do Christopherovej školy, bytu, pred jeho dom. Herci sú akoby neurónmi Christopherovej mysle. Teda objekty v kombinácii s podlahou vytvárajú mapu jeho myslenia. Do toho vstupujeme svetelným dizajnom. Herec môže stáť na mieste, ale pôsobením objektov a svetla sa všetko okolo neho zmení.“
Druhým priestorom, ktorý ruší Christopherovu schému, je Londýn. „On zrazu opúšťa mesto a vydáva sa hľadať svoju matku. Tu sme využili chodbu Štúdia, ktorú sme „obliekli“ do biela ako nepoznaný svet, len červenou linkou v spojení s motívom pátrania po určitých veciach sme vykreslili isté črty Londýna.“
Použila „kostýmový scenár“
Herci sú stále na javisku. V objektoch – policiach sú uložené transparentné škatule, v ktorých sú všetky kostýmy, rekvizity a prvky. Podľa určenej filozofie prvočísiel ich vyťahujú a prezliekajú sa do kostýmov. Tie navrhla kostýmová výtvarníčka Simona Vachálková, ktorá je známa svojou tvorbou pre divadlo, film aj na plesy. Veľmi ju teší, že sa do DAB mohla po rokoch opäť vrátiť. Predtým s nitrianskym divadlom spolupracovala na úspešných predstaveniach Ivona, princezná burgundská či Sylvia.
„Vymyslieť návrhy kostýmov pre inscenáciu Podivný príbeh so psom bola pre mňa zaujímavá práca. Bolo treba rešpektovať veľmi modernú scénu, ktorá vytvára akoby vnútorný svet v hlave hlavného hrdinu s akýmisi zásuvkami, kde má uložené určité myšlienky a istých ľudí. Tak sme spoločne s Petrom Janků vymysleli škatule, v ktorých majú herci svoje kostýmy. S nimi si Christopher ako keby vyťahoval jednotlivé postavy zo svojej mysle,“ hovorí Simona Vachálková. „Musím povedať, že po prvýkrát pri mojej divadelnej kostýmovej tvorbe som musela použiť „kostýmový scenár“, ktorý zvyknem robiť vždy pri filmoch. Musela som si vytvoriť istú štruktúru, lebo herci sú na scéne neustále, pričom menia postavy a charaktery. Aby vedeli určité tempo, alebo lepšie povedané následnosť prevlekov, musela som vytvoriť ako keby tabuľku – pre nich aj pre mňa, aby sme sa ľahšie vedeli pohybovať v deji. Je to pre hercov náročné tým, že z jednej postavy okamžite prechádzajú do druhej.“
Kostýmy pre hre nie sú štylizované, ale súčasné, civilné, v kontraste s modernou až konštruktivistickou scénou. Niektorí herci majú niekoľko postáv, preto aj viac kostýmov. „Dokopy som ich vytvorila 21, teda aj 21 škatúľ, do ktorých sa vložia. Herci nebudú na scéne stále vnímaní ako charakterové postavy, ale aj ako keby niečo šedé, anonymné, časť mesta.“
