Zlato corgoňov stále rezonuje v športovej verejnosti. V našej ankete sme oslovili päť osobností, známych tvárí, ktoré sú viac či menej spojené s nitrianskym hokejom. Viacerí z nich pod Zoborom odviedli kus práce na ľade alebo mimo neho, a tak prispeli k rozvoju nitrianskeho hokeja, ktorý sa dnes môže pýšiť prvým titulom.
Pýtali sme sa: Ako vnímate titul Nitry? Čím vás mužstvo Nitry zaujalo? Čo želáte klubu do budúcnosti?
Ján Filc (bývalý hráč a tréner Nitry, tréner majstrov sveta)
„Samozrejme, v Nitre som pôsobil desať rokov, narodili sa mi tam obe deti, sú to krásne spomienky. Nepodarilo sa nám urobiť až takú dieru do hokejového sveta, aj keď sme mali dobré výsledky. Toto víťazstvo je určite najväčším úspechom nitrianskeho hokeja v histórii. Sledoval som nielen finálové duely, ale aj veľa predchádzajúcich zápasov. Mal som teda prehľad. Mám z toho pocit, že to bol zaujímavá sezóna, nechýbali emócie. Ocenil by som aj vynikajúce nitrianske publikum. V Bystrici to tiež nebolo zlé, na úroveň Nitry sa to však nedostalo. Je fajn, že mladí ľudia hokeju fandia. Publikum tiež pomohlo mužstvu dostať sa tam, kde sa napokon dostalo. Diváci pomohli hráčom prekonať viaceré krízové situácie. Nitra ma zaujala aj skladbou tímu. Potešil ma výkon Mareka Slováka, je to mimoriadne aktívny hráč, mal veľký prínos na zoskupení prvej lajny. Zaujímavé bolo sledovať podiel zahraničných hokejistov, čo ma na druhej strane trochu neteší. Mám obavu, aby sa to nestalo východiskom a nebrali miesto hráčom z mládežníckych kategórií. Na druhej strane, Blackwater a Laliberté boli dominantní a výrazne mužstvu pomohli. Všimol som si ešte jednu vec – dvojica obrancov, ktorá odohrala penzum času na ľade (Mezei a Podhradský), sú mojimi bývalými zverencami. Viedol som ich na MS 20 vo Winnipegu. Stále sa držia a čo je dobré, pre mňa je to príjemná spomienka. Nitre želám, aby si to hráči a vedenie užili, aby si z toho zobrali všetko dobré do budúcnosti a aby nezabudli, že Nitru vždy zdobila filozofia práce s mládežou. Prajem im, aby dali chlapcom, ktorí budú vychádzať z mládežníckych tímov, šancu, aby sa aj oni mohli v budúcnosti tešiť z titulu.“
Ivan Hrtús (bývalý hráč, asistent trénera a funkcionár klubu, dnes tréner mládeže v klube Titani Nitra):
„Je to obrovský úspech pre Nitru. Mužstvo bolo na špici dlhšie, viackrát skončilo v semifinále alebo vo finále, už prišiel ten správny čas. Každý to už chalanom želal, samozrejme, z úspechu sa teším aj ja. Nitra je moja srdcovka, prežil som tu krásne roky. Bol som pri prvom úspechu, keď sme vyhrali I. SNHL a hrali sme o postup I. ligy s Kladnom a Plzňou. V Nitre sa nikdy nehral nejaký agresívny hokej, vždy skôr technický, v tomto aspekte sme boli vždy na výške. Hrávalo sa tu pre oko diváka a nehral sa taký hokej, že „korčuľuj, uder, zraz“. To nebol nitriansky štýl. Teraz sme tu mali technických hráčov, doplnených hokejistami z Kanady, ale bol som milo prekvapený, že to neboli žiadni „drevorubači“, ktorí si len prišli spríjemniť sezónu. Po takomto úspechu ťažko niečo vyčítať. Azda len jedno: viem, že celú sezónu sa nedá hrať bez výkyvu, ale niektoré zápasy v základnej časti boli hrozné. Našťastie, v konečnom účtovaní to nechýbalo. Tomu sa treba vyvarovať, musíme si vážiť diváka, ktorého nám závidí celé Slovensko. Čo želám klubu? Poriadneho trénera. „Tondo“ Stavjaňa tu urobil veľa práce a jeho nástupca to bude mať ťažké. Nikto sa totiž neuspokojí s druhým miestom. Vedeniu prajem pri vyhľadávaní a podpisovaní hráčov šťastnú ruku.“
Marián Oravec (bývalý hráč, tréner a riaditeľ klubu)
„Titul je to najlepšie, čo môže byť. Je to vyvrcholenie dlhodobého snaženia a hokejového hnutia. Úprimne, ako človek, ktorý prežil s hokejom roky a môžem povedať, že som bol pri začiatkoch, to vnímam veľmi dobre. Je to akýsi vrchol snaženia. Pravdaže, finálové zápasy som sledoval. Rozhodlo to, že sme viac chceli. Dôležitá bola konsolidácia celého klubu, robilo sa na úrovni. Nitra podľa mňa vynikala vôľou a výbornou partiou. Poznám pár hráčov, ktorých som trénoval a vyrastal som s nimi (Štefanka, Milo). Čo želám? Nový štadión! Jednoznačne, nič iné. To by som im doprial ako odmenu. Vyzdvihnúť by som chcel dvoch ľudí, ktorí sa o to dosť zaslúžili. Víziu titulu a najväčší zápal má dlhodobo pán Plandora. Za tú robotu, ktorú odviedol a stále odvádza. A potom určite primátor Jozef Dvonč. Bez nich by to určite nešlo. Môžem to povedať zo skúseností, v HK som preskákal roky a myslím, že to viem posúdiť. Trochu ma mrzel odchod Jožka Stümpela, Je to škoda. Je to najlepší hráč v histórii Nitry, ale taký je život. Tiež strašne chcel titul a určite si ho aj on zaslúžil. Dal by som mu takú polmedailu.“
Ľubomír Kolník (odchovanec Nitry, historicky druhý najlepší strelec reprezentácie SR, účastník štyroch MS A-kategórie, jedných ZOH, dvoch SP)
„Tešil som sa veľmi, že sa to konečne podarilo. Tento úspech si zaslúži celá Nitra, nielen hráči, vedenie, ale aj diváci. Taká príležitosť už možno nebude. Zápasy som sledoval, bol som veľmi potešený. Mne sa to v Nitre nepodarilo, vyhrali sme síce základnú časť, ale vypadli sme v semifinále. Mali sme vtedy dobré mužstvo a štvalo ma to. Teraz sa to podarilo. Finálové duely som videl, videl som to 50 na 50. Bolo to o chybách. Veľmi dobre zachytal ako dvojka Vlasto Lakosil, to bola dosť veľká pomoc. Valent odtiahol výborne celú sezónu. Potiahlo celé mužstvo, najviac prvá formácia. Chlapci hrali pekný hokej. V Nitre sa hralo vždy útočne, pre diváka, ale tentoraz si hokejisti dobre plnili aj obranné povinnosti. Dodržali pokyny trénera a boli na konci šťastnejší. Prajem klubu, aby udržal týchto hráčov čo najdlhšie. Keď sa hrá dobre, prídu aj diváci. Zle by bolo nepokračovať v tomto trende a skončiť v ďalšej sezóne na nejakom 7.-8. mieste. Dobrou skúsenosťou bude aj Liga majstrov proti kvalitným súperom. Ak sa aj v sezóne našlo nejaké negatívum, po úspechu sa na to zabudne.“
Jozef Daňo (odchovanec Nitry, účastník štyroch MS a dvoch ZOH)
„Finálové zápasy som sledoval. Nitra si titul zaslúžila viac ako Banská Bystrica. Hrá na špici už pár rokov a má najlepší fanklub. Som z Nitry, takže som bol rád. Mrzelo ma akurát to, že v mužstve bolo dosť cudzincov, čo nie je dobré pre vývoj slovenského hokeja. Radšej by som bol, keby bolo v tíme viac domácich hráčov. Práve zámorskí hokejisti rozhodovali zápasy a vyčnievali, asi aj preto nedostal nikto z Nitry pozvánku do reprezentácie. Z domácich hráčov sa mi najviac pozdával Slovák, toho by som si vedel predstaviť v národnom tíme. Čo prajem Nitre? Aby sa zmenil trošku štadión, lebo vyzerá dosť zle. Aby sa podarilo niekde zalobovať, nech majú diváci kultúrnejšie prostredie a lepší zážitok. Robil som hokej v Trenčíne a tamojší fanúšikovia by si tiež zaslúžili krajší stánok. Nuž uvidíme, či sa toho niekto na Slovensku dožije. Nové štadióny by určite prilákali viac ľudí do hľadiska. Ak by bolo viac peňazí, mohlo by v slovenskej lige hrať aj viac kvalitných Slovákov.“
