NITRA. Fascinujúce pohľady na krásy a zaujímavosti Slovenska a Škótska môžete do 8. júna vidieť na výstave Pavla Čepčeka. Fotograf zo Zlatých Moraviec, člen Fotoklubu Topoľčianky, sa v synagóge predstavuje výstavou Momenty z ciest. Objavíte v nej portréty ľudí, prvky architektúry, nádherné prírodné zákutia i zvieratá.
Lákala ho najmä príroda
Ako 53-ročný autor povedal, raritou môžu byť pre Slovákov fotografie zo Škótska. „Bol som v ňom deväťkrát, pretože tu žila moja dcéra. Je to naozaj krásna krajina, ktorá našinca možno veľmi neláka, lebo si povie - však tam nič nie je. Ale je tu veľa čo obdivovať. Škótsko je okrem Slovenska a Tatier moja srdcovka – pripomína mi našu krajinu, podobná je možno aj mentalita tamojších ľudí,“ hovorí Pavol Čepček. „Navštívil som niekoľko krásnych škótskych hradov a zámkov, ale skôr ma zaujímala príroda. Boli sme na Orknejských ostrovoch, kde bolo nádherne. Raz pršalo, raz sme videli úžasný západ slnka, v jeden deň sme tu zažili snáď všetky druhy počasia, jednoducho raj pre fotografa.“
Do fotenia ho zasvätil otec
Pavol Čepček sa narodil v Zlatých Moravciach, detstvo a mladosť prežil v Topoľčiankach, ktoré sú podľa neho veľmi fotogenické. „Fotím už odmala, skoro od 5-6 rokov. Pri prechádzkach v zámockom parku ma otec často zasväcoval do tajov fotografovania. Fotil na Flexaret a vždy, keď vyvolával fotografie, zavrel sa so mnou v tmavej komore a to ma chytilo. Keď kúpil prvú zrkadlovku, požičiaval som si ju od neho,“ spomína Pavol Čepček, v ktorého šľapajach začína kráčať najmladšia dcéra.
„Na základnej škole som pracoval vo fotokrúžku pod vedením Kolomana Zemanoviča. S väčšími či menšími prestávkami som potom fotil stále. Rodinu, priateľov, prírodu, krajinu, portréty, svadby... Fotoaparát som nosil vždy so sebou a snažil som sa zachytiť všetko, čo ma upútalo.“
Film mu nevytiahli
Autor kráča svojou vlastnou cestou, ale obdivuje tvorbu napríklad francúzskeho fotografa Henriho Cartiera-Bressona.
Čepčekov archív má tisíce a tisíce fotiek – čiernobiele, farebné vyvolané z filmov, a z posledných vyše 10 rokov aj digitálne. „Všetky snímky sa snažím upraviť, doladiť, no nie tak, aby boli preumelkované, ale stále vystihovali skutočnosť. Dnes je móda do fotografie pridať trošku „šťavy“ alebo HDR – vysoký dynamický rozsah, vďaka ktorému vidíte na fotke každý detail, všetky drobnosti.“
Pri fotografovaní zažil nejednu kurióznu situáciu či úsmevnú príhodu. „V Grécku som videl babičku idúcu s paličkou po ulici, ledva išla, a keď som ju sfotil, tak sa za mnou rozbehla, ani paličku nepotrebovala,“ spomína Čepček. „Najkurióznejšie asi bolo, keď ma pri fotení vyhodili zo Sixtínskej kaplnky. Ja keď niekde vidím „zákaz fotografovať“, je to pre mňa niečo ako pre býka červená látka. Upozornili ma dvakrát a na tretí ma už vyhodili. Našťastie, film mi nevytiahli.“
Chystá sa do Ameriky
Pavol Čepček precestoval s fotoaparátom v ruke niekoľko európskych krajín. Plánuje sa viac pohybovať po Slovensku, lebo si myslí, že je krásne a má čo ponúknuť. „Keby hociktorý štát vo svete mal také bohatstvo ako my, predajú ho stokrát lepšie ako my.“
Prezradil, že je ho veľkým snom je navštíviť Austráliu. „To by bola pre mňa veľká exotika, dúfam, že sa mi to podarí. Fotil by som tu všetko – krajinu, ľudí, zvieratá...,“ zastrája sa Čepček. „Láka ma aj Afrika. Veľmi rád by som išiel do krátera Ngoro Ngoro a fotil tiahnutie stád pakoňov či nosorožcov.“
Chystá sa aj do Ameriky, kde žije jeho dcéra, konkrétne do San Francisca. „Či to bude tento rok alebo budúci, uvidíme, ale dúfam, že si odtiaľ prinesiem ďalšie nové snímky.“
Výstava Pavla Čepčeka potrvá do 8. júna. (zdroj: (ČE))
Portréty. (zdroj: (ČE))
Portréty. (zdroj: (ČE))
Škótsko. (zdroj: Archív P. Č.)
