Mladý, 42-ročný tréner Nitranov sa stal iba štvrtým koučom v histórii extraligy, ktorý získal titul ako hráč i tréner. Bývalý nahrávač dvíhal šesťkrát nad hlavu najcennejšiu trofej v drese VKP. Marek Kardoš štartoval dvakrát na majstrovstvách Európy. Jeho prvá trénerská zastávka bola u našich severných susedov. V roku 2010 sa stal trénerom Čenstochovej, o dva roky s ňou vyhral Vyzývací pohár. Pod Zoborom pomáhal najprv ako metodik, pred sezónou 2015/16 sa stal po zmenách v klube hlavným trénerom.
Pod Zobor ste prišli s vysokými cieľmi, ale priamo o titule sa nehovorilo hneď v prvej sezóne. Čakali ste, že to môže takto vyjsť?
- Nie, nikto to nečakal. Mali sme jasne a triezvo stanovené ciele skončiť do štvrtého miesta a že potom sa uvidí. To sa nám podarilo a že sme hrali o titul, bola čerešnička na torte. V každom prípade sme radi, že sme vyhrali, ale cieľ to nebol.
Vyzerá to pomerne jednoducho: zohnať sponzorov, priniesť päť hráčov, trénera a titul je doma. Bolo to podľa vás jednoduché?
- Určite nie. Pred sezónou sme sa bavili o fungovaní volejbalu v Nitre. Robili sme analýzu, zistili sme, že tu je najlepšie prostredie na vybudovanie niečoho odznova. Povedal som, že ak to má byť postavené na tom, že sa kúpia piati najlepší hráči a ide sa vyhrať titul, tak sa cieľ míňa účinku. My chceme v Nitre robiť mládež a vychovať hráčov pre reprezentáciu. Hráčov sme kupovali na základe charakteru. Potom to je všetko len otázka tréningu a skladania systému. Takto sme to robili v Rennes, v Čenstochovej. Tento projekt sa osvedčil a je to jediný spôsob, ako sa to dá urobiť. Nakúpiť megalomansky siedmich najlepších hráčov na Slovensku a vyhrať titul nie je problém. Vychovať hráčov chce drinu. Náš projekt je obrátený aj na mládež.
Kam radíte tento úspech vo vašej kariére?
- Medzi majstrovské tituly. Určite je fajn vyhrať ako tréner majstrovský titul, to je paráda. To, že sa nám to podarilo hneď v prvom roku, je úžasné. My však máme vyššie ciele. Je to čiastočný úspech, spokojný budem, až keď sa za tých päť rokov náš projekt naplní.
Finále ste nezačali najlepšie, čo ste si hovorili po prvých dvoch dueloch?
- Že keď vyhráme v nedeľu (pozn. v treťom dueli), budeme majstri. Opadne z nás stres, konečne prelomíme tú smolu s Prešovom. Oni dovtedy vyhrali štyri z piatich zápasov. Chalani uverili, že s týmto silným súperom môžu byť úspešní a keď si udržia štandard hry na rovnakej úrovni, Prešov padne. To sa aj potvrdilo.
Kedy ste začali veriť, že môžete získať titul?
- Práve po spomínanom zápase, keď sme znížili na 1:2.
Kedy vám bolo v sezóne najťažšie?
- Najväčšia kríza bola v januári. Od polovice mesiaca až do konca februára nám to herne nešlo. Chalani boli celý čas spolu, veľa sme trénovali a hrali veľa zápasov. Prišli aj prehry, čo je úplne normálne. Našťastie, prežili sme to bez nejakých zbytočných konfliktov. Chalani v tom momente uverili, že sa dokážu perfektne pripraviť na play-off. To potvrdili výborným vstupom v zápasoch s Prievidzou. Tak dobre sme nehrali ani vo finále. S Košicami to už bol štandard a s Prešovom sme spomínaný štandard udržali.
Čo ste si hovorili po nepremenenom mečbale v domácom šiestom dueli?
- Že tlak bude na Prešove a my môžeme hrať úplne uvoľnene. Vzhľadom na to, že my hráme lepšie vonku ako doma a nikdy sme nehrali dvakrát za sebou zle, hovoril som si, že určite vyhráme.
Zlatý tím volejbalistov VK Bystrina SPU Nitra. Celkom vpravo stojí tréner Marek Kardoš, úplne vľavo riaditeľ Róbert Pullman. (zdroj: Daniel Dedina)Vy osobne ste ako oslavovali?
- Spolu s mančaftom. Z mojej strany to nebolo až také bujaré, chlapci si to užili. Ja som dostal po zápase strašnú krízu, bol som unavený, tak som si išiel v takom mojom normálnom čase ľahnúť. Hráči oslavovali v Bardejove, odkiaľ je hlavný sponzor (pozn.: Dušan Pangrác), a na druhý deň v Nitre.
Mužstvo bolo rozdelené na veľmi vyťažených hráčov a takých, ktorí nehrali vôbec alebo málo. Napriek tomu sa vám podarilo udržať správnu chémiu v kolektíve?
- Áno, aj vďaka hráčom, ktorí dostávali menej príležitostí, bola súdržnosť na výbornej úrovni. Kohézia medzi nimi bola úžasná, chodievali spolu von. Toto sa nám podarilo úplne majstrovsky. Tím fungoval ako jedna veľká rodina.
Koho by ste z tímu chceli vyzdvihnúť?
- Suverénne najväčší progres urobil Martin Turis. Na začiatku sme mali o neho obavy. Tým, že je dríč, sa dostal do neuveriteľnej formy. Aj jeho zásluhou sme dokázali Prešov odprihrávať a neurobiť veľmi veľa chýb na príjme. To bol hlavný rozdiel medzi nami a Prešovom. Vo všeobecnosti všetci splnili to, čo mali. Klobúk dolu pred Marekom Ludhom, ktorý presedlal zo smečiara na blok a skončil ako najlepší blokár. Úžasnú sezónu má Marek Malina. Nikto neveril, že my s dvomi smečiarmi vysokými 190 cm môžeme vyhrať titul, a nám sa to podarilo. Vďaka tomu, že všetci uverili systému a Marek bol jeden z ďalších ťahúňov, ktorý dokázal, že nemá sedieť na lavičke a je platným hráčom do základu.
Našli sa aj takí, čo vás sklamali?
- Sklamali ma tí hráči, ktorí sa neprispôsobili profesionálnemu životu. Vzhľadom na to, aké mal klub predtým problémy, bol vedený inak a niektorí hráči nevedeli presedlať na profesionálnu dráhu. Prvý je volejbal, škola je kvázi ako doplnok, aj keď sa to dá stíhať. Ja som tiež pri volejbale úplne bez problémov študoval. Oni volejbal brali ako hobby. To sa pri profesionálnom športe nedá.
Hneď v prvej sezóne ste dosiahli to, čo sa Nitre ešte nikdy nepodarilo. Akú máte výzvu do ďalšej sezóny?
- Od roku 2003 nikto neobhájil titul. Dúfam, že budeme môcť v septembri - októbri vyhlásiť, že ideme za obhajobou. Verím, že sa nám podarí tak skonsolidovať mužstvo, že budeme mať viac-menej istotu účasti vo finále.
