NITRA. V nedeľu 8. mája o siedmej večer zomrela vo veku 103 rokov Alžbeta Zsakayová, najstarší človek, aký dovtedy v Nitre žil. Poslednú rozlúčku mala starenka na Kalvárii, kde roky žila, pochovali ju na Cabajskom cintoríne.
Neuveriteľného veku sa pani Alžbeta dožila pri sviežej mysli a pomerne dobrom zdraví. "Ešte do Veľkej noci bola úplne v pohode, pán farár ju bol vyšibať. Až posledný týždeň sa to zhoršilo, začala byť slabučká, málo jedla. V nedeľu ani do kostola nešla a o týždeň na to zomrela," povedala Zora Heiserová, ktorá sa o staručkú dámu starala.
Alžbeta sa vo svojom okolí stala známou pre svoj mimoriadne aktívny spôsob života, ktorého sa odmietala vzdať napriek vysokému veku. Ešte pred vyše rokom denne dochádzala zo svojho bytu na Kalvárii peši do kostola, čo je trasa, ktorú oveľa mladší ľudia zvládnu tak za dvadsať minút. "Pešo idem, lebo nemám auto," prosto nám zdôvodnila svoje dlhé prechádzky tesne pred vianočnými sviatkami v roku 2014.
Kým žila vo svojom byte, sama si vyprala, umyla riady, vyžehlila oblečenie, na sviatky napiekla. Až túto jar sa presťahovala k misijným sestričkám na Kalvárii, ktoré sa o ňu v posledných týždňoch života starali.
Jej životnou vášňou bolo čítanie kníh a časopisov. Aj u lekárky sa stavila až po tom, čo prestala poriadne vidieť a potrebovala vybaviť okuliare. Dovtedy sa doktorom Alžbeta oblúkom vyhýbala.
Alžbeta Zsakayová sa narodila 30. novembra 1912 v Prešove. Pochádzala zo šiestich detí. Vyštudovala pedagogickú školu, kde boli iba dve dievčatá, zvyšok tvorili chlapci. Bola to vôbec prvá koedukovaná trieda v Bratislave. Po maturite si urobila odborné skúšky z matematiky, fyziky a hudobnej výchovy. Oveľa neskôr sa prihlásila na Vysokú školu pedagogickú a v roku 1959 získala diplom z hudobnej výchovy. Do Nitry prišla učiť na pedagogickú fakultu. Každý, s kým na nitrianskej vysokej škole začínala učiť, umrel dávno pred ňou. Na škole však má stále kolegov, pretože vyučovala až do svojej sedemdesiatky.
V meste pod Zoborom žila Alžbeta s mamou a chorľavou sestrou Evou, o ktorú sa vzorne starala. Alžbeta ani Eva sa nikdy nevydali. Jedinou láskou v živote Alžbety ostala pedagogika a učenie.
Na všetkých rodinných podujatiach a oslavách si vždy sadala medzi deti, lebo nemala rada spoločnosť starých ľudí, ktorí len nostalgicky spomínajú, aký bol svet kedysi lepší. Alžbeta zastávala názor, že dnešný svet nie je horší, je len iný. Podľa jej slov svet patrí tým, ktorí sú mladí teraz.
