stratila úchopovú funkciu. Adrián sa už pomaly zmieroval s tým, že to tak zostane navždy. Nádej mu dali až na plastickej chirurgii v nitrianskej fakultnej nemocnici. Na miesto, kde bol predtým ukazovák, mu voperovali prst z nohy. Tento mikrochirurgický „prenos“ trval celkom jedenásť hodín! Už krátko po operácii mohol Adrián svojím novým ukazovákom hýbať. V stredu bol po dvojtýždňovej hospitalizácii prepustený do domáceho liečenia.
Najdlhšia operácia
„Bola to najdlhšia a najnáročnejšia operácia, akú som robil,“ povedal nám doktor Daniel Mládek, ktorý sa s pacientom po prvýkrát stretol vlani v decembri. Adrián už predtým navštívil nemocnice v Banskej Bystrici aj Bratislave. „Nenašiel sa tam však nikto, kto by mi vedel pomôcť. Preto som bol v Nitre zmierený s tým, že sa nič nedá robiť. Keď mi doktor Mládek povedal, že je možnosť preniesť prst z nohy na ruku a dal mi čas, aby som si to premyslel, ani na chvíľu som nezaváhal,“ spomína si 29-ročný Adrián Šutka z Orovnice (okres Žarnovica).
Má šťastie, že je v dobrej fyzickej kondícii a jedenásťhodinovú operáciu absolvoval bez problémov. „Prvých päť hodín bol v lokálnej epidurálnej anestéze, ktorá spôsobila znecitlivenie tela od pása nadol. Toľko trvalo odpojenie prsta z nohy a preparácia ciev. Ostatné sa už robilo v celkovej anestéze. Doktor Milo Hanula ju zvládol bravúrne,“ konštatuje Daniel Mládek, ktorý cievne štruktúry prsta prišíval vláknom tenkým osem mikrónov, čo je menej ako ľudský vlas. Pracovať preto musel pod špeciálnym mikroskopom. Asistoval mu kolega Peter Bakoš.
Prvých 24 hodín po operácii, ktoré bývajú najkritickejšie - hrozí riziko vzniku krvnej zrazeniny – bol Adriánov nový ukazovák monitorovaný každú hodinu. Sledovala sa jeho farba, teplota kože...
Drôt v prste a sadru bude nosiť šesť až osem týždňov, dokedy sa mu nezrastie kosť. Rana, ktorá zostala na chodidle, sa už zaceľuje. Fakt, že na ňom chýba jeden prst, sa na chôdzi vôbec neprejaví. „Pacient už uvažuje, že podstúpi aj ďalšiu operáciu, pri ktorej mu na ruku prenesieme prst z druhej nohy,“ dozvedáme sa od doktora Mládeka.
Prst visel na koži
Úraz sa stal vlani v auguste, keď Adrián pracoval na záhrade. Kým ho otec viezol na pohotovosť v Novej Bani, on tam mobilom telefonoval, aby ho čakali. „Myslel som si, že mám „chytený“ len ukazovák. Visel na koži. Na ruku som prehodil košeľu a stiahol,“ spomína si mladý muž. Držal sa dobre, pohľad na krv mu problémy nerobí. No pred Novou Baňou mu už zostávalo zle... „Ukazovák som chcel silou-mocou zachrániť. Ale kosť bola rozdrvená, lekár na pohotovosti mi povedal, že sa bojí infekcií, preto mi prst museli zobrať.“ Adrián dodáva, že jeho mama akoby tušila, že sa niečo stalo. „Vycítila to, hneď po úraze mi telefonovala.“
Nad protézou 29-ročný automechanik nikdy neuvažoval. Každý deň - ráno aj večer – si na ruku pripravoval repíkové kúpele, aby sa mu rany čím skôr zahojili. Do práce sa vrhol hneď, ako to bolo možné. „Chytilo mi ľavú ruku, ja som pravák. Nerobí mi problém okopávať záhradu, vŕtať, chodím s fúrikom... Stále musím niečo vymýšľať. Aj teraz sa budem snažiť čím skôr vrátiť do roboty. Na operáciu som si zobral dovolenku,“ hovorí optimisticky naladený Adrián. Dokonca sa nebráni ani práci s cirkulárkou, hoci mu to mama zakázala. „Drevo pílim roky, popílil som ho už kopec. Keby mi niekto predtým povedal, že pri tom utrpím úraz, vysmial by som ho. Sám neviem, čo sa vtedy stalo, zrejme to bol skrat. Vždy, keď som nad tým neskôr premýšľal a dostal som sa k tomu bodu, myklo ma a pred očami mi zostala len tma,“ zdôveruje sa. Svoj osud tragicky nevníma: „Ako chodím po nemocniciach, vidím, že sú na tom mnohí ľudia oveľa horšie ako ja...“
