Elektromagnetické pole je silne narušené najmä na štvorkilometrovom úseku. Svojimi meraniami to zistil inžinier Andrej Sándor, pracovník Výskumného ústavu živočíšnej výroby Nitra. Hovorí, že situáciu by pomohli zlepšiť tieniče geopatogénnych zón (GPZ) - tzv. harmonizéry. A. Sándor už nimi harmonizoval napríklad aj nemocnicu na Kramároch, Národnú banku Slovenska či Slovnaft, ale aj firmy v našom regióne, ktoré trápila vysoká úrazovosť a práceneschopnosť zamestnancov. „Všetko je to fyzika, hovoríme o normálnych fyzikálnych javoch,“ vysvetľuje odborník na elektromagnetické polia, ktorý vyvinul aj spomínané harmonizéry.
Zatiaľ chýbajú peniaze
Psychotronikom sa nazýva nerád, rovnako nerád používa aj termíny prútik a virguľa (ako citlivá osoba dokáže s ich pomocou nájsť geopatogénne zóny). Časť verejnosti ich totiž považuje za nevedecké. Paradoxom pritom je, že niektorí neveriacky krútia hlavami nad vecami, ktoré sú vedecky dokázateľné a poznali ich už naši predkovia.
„Aj vedec musí mať otvorené oči, nie klapky na očiach,“ reaguje Andrej Sándor a upozorňuje na program Európskej únie s názvom NEST. Skrývajú sa pod ním nové a vznikajúce vedy a technológie, ktoré chce únia podporiť. „Časť programu Priekopník je zameraná na Meranie nemožného – EÚ naň vyčlenila 36 miliónov eur. Chceme sa doň zapojiť aj my, a to spoločným projektom so štyrmi ďalšími krajinami,“ prezradil Sándor. Verí, že aj vďaka aktivite EÚ sa podarí výsledky výskumu zapracovať do legislatívy - aby sa mohli aplikovať v našom každodennom živote. Napríklad aj pri znižovaní nehodovosti na cestách.
A. Sándor sa uvedenou problematikou zaoberá už vyše tridsať rokov. Ešte v roku 1994 založil pokus na 4-kilometrovom cestnom úseku Senec – Viničné, kde osadil dva veľkoplošné tieniče geopatogénnych zón. Financie poskytla Nadácia na podporu alternatívnych metód v ochrane životného prostredia. „Výsledkom je zníženie nehodovosti približne o 25 percent, menej je aj obetí na životoch,“ konštatuje Sándor. Dodáva, že tieniče pracujú na princípe homogenizovania a usmernenia elektromagnetického poľa. „Tie najvýkonnejšie dokážu harmonizovať narušené prostredie až do okruhu 1,2 kilometra.“
Na spomínanom úseku cesty Nitra – Hlohovec by vraj stačili tri tieniče vo veľkosti hokejového puku, ktoré by sa zakopali do zeme, do hĺbky asi dvadsať centimetrov. Podľa dopravného inžiniera Andreja Sitkeya z Okresného dopravného inšpektorátu (ODI) v Nitre je na ich osadenie potrebné získať výnimku z ochranného pásma cesty, ktorú vydáva obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie po dohode s ODI. Nezodpovedanou však zostáva otázka, kto by projekt v hodnote niekoľkých desiatok tisíc financoval. Vzhľadom na súčasnú legislatívu sa pomoc zo strany štátu očakávať nedá. A tak sa realizácia stále odďaľuje. „Osadenie tieničov by som uvítal. V rozpočte obce však na to nemáme peniaze. Nie je to naša cesta,“ hovorí Ondrej Práznovský, starosta Lehoty, do katastra ktorej zasahuje asi štyristo metrov zo štvorkilometrového úseku pod vplyvom GPZ. Cesta je vybudovaná na mieste, kde boli kedysi močiare. Navyše, podľa dopravného inžiniera Sitkeya jej výškové a smerové vedenie nie je optimálne.
Čo je to GPZ?
„Geopatogénna zóna je lokalita, kde je narušená homogenita elektromagnetického poľa. Spôsobiť to môže podzemná voda, miesta bývalých podzemných riečišť, rybníky, lokality s rádioaktívnym podložím, miesta, kde sa stýkajú horniny a nastávajú geologické zlomy, kde sú vybudované inžinierske siete...“ vysvetľuje výskumný pracovník A. Sándor. Upresňuje, že na GPZ je veľmi citlivých asi 10-20 percent vodičov. „Pri vzájomnom pôsobení meteorologickej poruchy a GPZ môžu dostať akýsi náhly šok, ktorý vyvolá okamžité zhoršenie vedomia, mimovoľné pohyby rúk na volante alebo nôh na pedáloch. Pri analyzovaní mnohých zdanlivo nepochopiteľných nehôd sa zistilo, že vodiči nenatáčali volant do smeru zákruty, ale pokračovali v priamej jazde, vchádzali do protismeru, alebo zišli z cesty.“ Situácia môže byť ešte horšia, keď sa paralelne s cestou ťahá vysoké napätie: elektromagnetický smog totiž budí negatívnosť geopatogénnej zóny.
Riešením sú veľkoplošné tieniče pri ceste, ale aj minitienič priamo v aute, ktorý homogenizuje narušené vonkajšie prostredie. Osobne ho vyvinul Andrej Sándor. Rady, ako by sa mali chrániť vodiči – senzitívne osoby, publikoval aj v Zborníku z 2. seminára o bezpečnosti dopravy na cestných komunikáciách, ktorý vlani vydala Slovenská správa ciest. Uvádza, že pomôže poťah z prírodnej kože alebo bavlnenej látky na volante, respektíve rukavice z týchto mate-
riálov. „Pri jazde cez miesta vplyvu GPZ je vhodné držať volant len jednou rukou, lebo tak nevzniká „uzavretý okruh“ a nedochádza k prudkej prútikárskej reakcii.“ Ideálne by preto bolo, aby boli vodiči na úsek cesty, kde sa stávajú nehody pod vplyvom geopatogénnych zón, upozornení dopravnou značkou.
