NITRA. Mariána Kluvanca umelecká brandža pozná aj pod spisovateľským pseudonymom Mark E. Pocha. Rodák z Hurbanova, ktorý vyštudoval žurnalistiku na UKF v Nitre, sa venuje literárnej tvorbe, píše najmä hororové poviedky, a robí komiksové scenáre.
Svojho času sa živil ako novinár na voľnej nohe, bankár a pedagóg na dievčenskej strednej škole.
Krstným otcom Juraj Červenák
Pred dvoma rokmi Majo debutoval sčasti autobiografickým príbehom Semester zakomplexovaného sviniara. S humorom, nostalgiou aj riadnou dávkou pikantnosti si v ňom zaspomínal na štúdium na UKF a vysokoškolské lásky. Ako vtedy v rozhovore pre naše noviny povedal, v Nitre prežil najlepšie roky svojho života, so všetkým čo priniesli, a neboli to len radosti. Nitru aj UKF označil niečo ako zasľúbenú zem pre mladého človeka. Román sa podľa vydavateľstva Slovenský spisovateľ stal objavom roka 2014, krst sa konal v júli v markizáckom Teleráne.
Aktuálne Majovi vyšiel hororový príbeh Krajina kanibalov. Jej krstným otcom sa stal Juraj Červenák, obľúbený spisovateľ fantasy kníh a historických detektívok.
Krajina kanibalov sa vraj mladému autorovi nadiktovala prakticky sama. „Jedného dňa, po stretnutí s dobrými priateľmi a hororovom filmovom maratóne ma zaplavila vlna inšpirácie a prsty ťukali do klávesnice samy od seba. Celý dej sa mi odvíjal pred očami ako na filmovom páse a po desiatich dňoch nepretržitého písania - s minimálnymi prestávkami na spánok a stravu - bola prvá verzia rukopisu na svete. Potom ma, pravda, čakalo ešte obdobie opráv, úprav a doťahovania detailov,“ hovorí Marián Kluvanec.
Aj týmto druhým príbehom sa opäť trochu dotkol vysokoškolského prostredia. Je o piatich študentoch UKF v Nitre, ktorí sa vybrali do Južnej Ameriky. Na prvých stránkach knihy sú dokonca ich fotografie a mená – už ako nezvestných... „Prvá polovica Krajiny kanibalov je o vysokoškolákoch, ktorí sa trápia s vnútornými démonmi. No potom už musia bojovať o holý život,“ konštatuje Majo. „A ako je to s tými fotkami a menami? Keby som to prezradil, vyprchala by časť kúzla.“
Prales plný nástrah
Pre talentovaného autora je horor metaforou životných útrap, práve takých, aké prežívame v bežnom reálnom živote. Literárny horor predstavuje estetizované temné stránky života.
„Človek má v sebe odveký strach z neznámeho. Ako miesto deja hrôzostrašného príbehu som si vybral juhoamerické Peru, provinciu Cusco a mesto Kiteni, ktoré reálne existujú.
Krajina ležiaca doslova na opačnom konci sveta je, myslím si, dostatočne neznáma a cudzia. A obrovský, rozľahlý prales, ktorý je plný neprebádaných zákutí, môže pre zblúdilého turistu predstavovať životu nebezpečnú hrozbu. To je dobrý základ pre napínavý triler,“ myslí si Majo.
Kniha je plná napínavých momentov. Všetko stojí na viac či menej sympatických hrdinoch, piatich študentoch UKF. Vydajú sa do Peru na grantový pobyt skúmať osobitosti domorodého života. Dajú sa však nahovoriť na výlet do pralesa mimo turistických trás. A tam narazia na jeden neveľmi priateľsky naladený, civilizáciou nedotknutý kmeň.
Bohatší o adrenalínový zážitok
Keď sa do príbehu začítate, zistíte, že svojimi mimoriadne drsnými scénami a detailmi rozhodne nie je pre slabšie žalúdky. „Násilie, strach a hrôza v literárnom diele sú štylizované a estetizované – čitateľ vie, že to nie je „naozaj“. Navyše, môže knižku kedykoľvek zavrieť a vrátiť sa k nej neskôr, má teda nad emóciami kontrolu,“ vysvetľuje Majo. „Je to podobný zážitok ako jazda na horskej dráhe – bojíme sa, no i tak sa zvezieme, lebo vieme, že na konci jazdy budeme v poriadku. A bohatší o adrenalínový zážitok.“
Hrôzyplné čítanie je jedna vec, horor natočený podľa takejto knihy druhá. Majo si vie predstaviť aj to. „Existuje filmový žáner „kanibalský horor“, čo sú presne vody, v ktorých sa Krajina kanibalov pohybuje. Pred rokom bol napríklad v kinách film s podobnou zápletkou - Green Inferno režiséra Eliho Rotha. Ale keby sa nakrúcalo na Slovensku, určite by som v jednej z hlavných rolí chcel vidieť moju obľúbenú Dianu Mórovú. Najmä kvôli šteklivým scénam, ktorých je v knihe nadostač,“ pousmial sa spisovateľ.
Dcéry zatiaľ čítajú len rozprávky
Krajina kanibalov je „opečiatkovaná“ nápismi Necenzurovaná verzia a Triler zakázaný v 32 štátoch sveta. Jazyk knihy je drsne reálny a priamy, či sa to týka drastických alebo erotických scén. Čo na to Majova rodina a čitatelia?
„Napríklad mama sa ešte stále bojí pustiť do druhej, hroznejšej polovice knihy. Ale odozvy z širšej čitateľskej obce sú výborné – dokonca som sa dopočul, že knihu si obľúbila aj nejedna stredoškoláčka. Asi preto, že nie je len o napätí a hrôze, ale predovšetkým o medziľudských vzťahoch a skúškach, ktoré ľudia podstúpia v kritických situáciách.“
Napínavý horor v jeho závere autor označil ako výdatný čitateľský zážitok, ktorý má urobiť chuť na ďalší chod. To naznačuje, že možno pracuje už na ďalšej knihe.
„Nápadov a tém je veľa a inšpirácia je všade okolo nás, takže sústavne o čomsi premýšľam. Možno to tentoraz bude detektívka s vyšetrovateľom s netradičným telesným postihnutím. Alebo psychologický triler o šialenom vysokoškolskom profesorovi? Viac neprezradím, treba si počkať, ale určite to bude znovu príbeh, ktorý čitateľovi nedá spávať,“ sľubuje Marián.
Popri písaní a navštevovaní literárnych akcií mu všetok čas zaberá rodinka – jeho dve malé dcéry. Má radosť, že majú rady knižky, aj keď, samozrejme, zatiaľ len tie rozprávkové. „Kým im sprístupním svoju tvorbu, budú si musieť ešte pár rôčkov počkať,“ dodal s úsmevom.
