Článok pokračuje pod video reklamou
a úlohy zadávané centrálne. Pokračovať budú o mesiac ústnymi odpoveďami. Ministerstvu školstva sa tak po nedávnom odobrení skúšok Ústavným súdom nakoniec s problémami podarilo presadiť nový model maturít do praxe.
Osemhodinová maturita
Skúšky dospelosti začali materinským jazykom, minulý pondelok študenti až štyri hodiny písali slohové práce. Šesť žánrov bolo známych vopred, pred skúškami sa vyžrebovali štyri a k nim sa priradili témy. Zo zapečatených obálok ich ráno pred maturitou vytiahli predsedovia maturitných komisií. „Vydýchli sme si, tie témy sú veľmi dobré a navyše aj široko koncipované,“ povedala po prečítaní zadania riaditeľka Gymnázia na Golianovej ulici v Nitre Marta Rácová. Na chodbách školy však ešte v tej chvíli vládla nervozita. Vzrušenie bolo na študentoch poznať. Linajkové podložky, mobilné telefóny, pravidlá pravopisu aj plyšové talizmany zvierali v rukách. Z novej maturity mali zmiešané pocity. Zo slovenčiny ako povinného predmetu v ten deň na gymnáziu maturovalo všetkých 194 študentov. Pre také množstvo maturantov museli vytvoriť dvanásť skupín a ďalšiu pre žiaka so špeciálnymi potrebami. Ten diktoval svoju slohovú prácu odbornej asistentke a mal právo dvojnásobne dlhšieho času – teoreticky tak mohol maturovať zo slovenčiny až osem hodín.
Prišla prirýchlo
Štvrtáčka Ingrid Heringhova nie je proti novej maturite, neprekáža jej ani kombinácia ústneho a písomného skúšania, no nepáči sa jej, že počet maturitných predmetov sa pre gymnazistov zvýšil na päť a pribudla im aj povinnosť maturovať z prírodovedného predmetu. „Na ústnej skúške stúpol počet otázok z 25 na 30. Ak sa päť otázok navyše z každého predmetu sčíta, vyzerá to, akoby sme maturovali až zo šiestich predmetov. Navyše, knižky a ani spôsob, akým sme sa učili štyri roky, nie sú prispôsobené novým maturitám,“ hovorí. Nanovo maturoval aj gymnazista Pavol Moravčík. Na rozdiel od Ingrid si zvolil až štyri maturitné predmety s externou časťou, a preto ho v priebehu štyroch dní postupne čakala skúška zo slovenčiny, angličtiny, matematiky a nemčiny. Všetky v najvyššej A forme. Aj napriek záujmu študovať ekonomický smer vo Viedni mal ako stovky ďalších najväčší strach z matematiky. „Keď chceli zaviesť novú maturitu, mohli počkať na nových prvákov a nezačať s ňou hneď teraz.“ Po skúškach si však vydýchol. „Očakával som, že to bude ťažšie. Matematika bola z gymnaziálneho pohľadu celkom ľahká, v škole počítame aj náročnejšie príklady. Naša úroveň dostala o päť príkladov navyše, v ktorých sme museli uviesť aj presný postup toho, ako sme prišli k výsledku. Dala sa aj slovenčina, nemčina mi nerobila žiadne problémy. Dokonca som počul, že B úroveň bola náročnejšia ako A. Z môjho subjektívneho pohľadu bola najťažšia angličtina, najmä počúvanie,“ sumarizuje Pavol Moravčík.
Angličtinu rušil zvonček
Asi najväčšia neistota od začiatku sprevádzala práve skúšky z cudzích jazykov. Mnohé školy zápasia s nedostatkom kvalitných „jazykárov“, študenti zase často s obmedzenou hodinovou dotáciou. Cudzí jazyk sa preto stal strašiakom nových maturít. Za „strašné“ označila maturity z angličtiny Eva zo SPŠ Potravinárskej v Nitre. „Celkovo boli horšie ako to, na čo nás pripravovali. Texty na úlohy s počúvaním na našej nahrávke „skákali“, kvalita záznamu bola zlá. Akoby to nestačilo, keď som sa najviac sústredila na každé vypočuté slovo, rozdrnčal sa školský zvonec. Aspoň počas testu z angličtiny ho mohli vypnúť,“ sťažuje sa na podmienky. Ria z rovnakej školy mala zase problémy s rozlišovaním časov v cudzom jazyku. Ingrid Heringhovej prekážala dĺžka testov z angličtiny. „Po dvoch hodinách testu sme sa prepracovali k čítaniu textu, ktorý mal rozsah jednej strany a k nemu priradili len päť otázok. Všetci sme už boli riadne vyčerpaní a ku koncu sme sa na ten text vôbec nedokázali sústrediť. Aspoň k nemu mali vymyslieť viac otázok.“
Prijímačky maturita nenahradí
Výsledky externej časti maturít by sa mali maturanti dozvedieť najneskôr desať dní pred ústnou skúškou. Napriek snahe, aby maturitu vo väčšej miere uznávali vysoké školy, jej výsledky nenahradia prijímacie skúšky. Na väčšine univerzít sa význam novej maturity v porovnaní so starou zatiaľ nezmení. Nejasné zostáva aj to, do akej miery v budúcnosti vysoké školy zvýhodnia uchádzačov o štúdium, ktorí absolvovali náročnejšiu maturitu v A forme. Univerzity oneskorene zverejnili podmienky prijatia a niektoré z nich sa na poslednú chvíľu rozhodli požadovať od uchádzačov maturitu v A forme. Ministerstvo v tom ale problém nevidí. Maturanti mali podľa neho predpokladať, že vysoké školy budú vyžadovať náročnejšiu úroveň maturít.
Za zbabranú matematiku padajú hlavy
Fiaskom sa minulý týždeň skončila externá časť maturitnej skúšky z matematiky. Na mnohé školy sa v náročnejšej A úrovni dostal variant testov s vyznačenými správnymi odpoveďami. Za vyplnené hárky nesie zodpovednosť Štátny pedagogický ústav, ktorý zadania testov distribuoval. Minister školstva Martin Fronc preto odvolal jeho riaditeľa Vladimíra Repáša. Podal tiež trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Trestné oznámenie na ministra zase podal rodič jedného z maturantov.
Či sa vyriešené úlohy dostali k maturantom omylom, alebo či niekto novú maturitu sabotoval, sa stále nevie. Minister Martin Fronc v reakcii na škandál zrušil svoju cestu do Mexika. V stredu neskoro večer vyhlásil, že spraví všetko preto, aby sa problém nedotkol maturantov. Vo štvrtok však oznámil, že študenti nedostali rovnosť šancí, a preto vyše dvetisíc maturantov bude externú A formu testu z matematiky opakovať. Termínom je 26. apríl. „Zarazilo ma, že matematiku budeme písať znova. Veď my za to nemôžeme,“ neskrýval rozčarovanie nad rozhodnutím gymnazista Pavol Moravčík.
Vyplnené hárky sa dostali aj na školy v nitrianskom regióne. Potvrdili nám to viacerí riaditelia. „U nás chybu nezistili študenti, ale ešte pred začatím skúšky predseda maturitnej komisie. Po konzultácii s Krajským školským úradom a Štátnym pedagogickým ústavom sme sa rozhodli z dvoch variantov A formy použiť ten, na ktorom neboli vypísané správne odpovede,“ povedal riaditeľ Gymnázia sv. Cyrila a Metoda v Nitre Karol Žák.
Gymnázium na Golianovej ulici v Nitre sa ocitlo v tej istej situácii, riešilo ju však inak. „Nepozdávalo sa mi, že dole v teste som videla nejaký podpis. Hneď sme sa spojili so Štátnym pedagogickým ústavom a oni nám navrhli, že mailom pošlú správnu verziu. Prišlo to do dvoch minút, a keďže máme výkonnú kopírku, zdržali sme sa len minimálne. Študenti o problémoch ani len netušili,“ vysvetľuje riaditeľka Marta Rácová. Vedenie gymnázia telefonicky informovalo o probléme ďalšie školy. Tieto dve gymnáziá, ale ani ďalšie školy, sa napriek ich promptnej reakcii novým testom z matematiky nevyhnú.
