Martin Kraščenič pochádza z nitrianskej volejbalovej rodiny. Pred 25 rokmi stál na čele klubu jeho otec Tibor, volejbal hrali jeho dvaja synovia aj dcéra. V lete 2015 prevzala nitriansky klub mladšia generácia funkcionárov, angažovali kvalitného trénera, pritiahli päť nových hráčov a hoci do sezóny nešli s bubnom na zajace, dali za ňou majstrovskú bodku. S mecenášom klubu sme sa zhovárali o tom, ako sa rodil tento historický úspech.
Spoločná práca nového vedenia priniesla zlaté ovocie hneď v prvej sezóne. Je to pre vás tá najlepšia odmena za odvedenú prácu?
- Áno. Určite je, veď koho by netešilo za odvedenú prácu to maximálne ocenenie? No na úvod treba úprimne priznať, že sme pred začiatkom sezóny nemali veľké oči. Snažili sme sa naštartovať a stabilizovať klub po stránke koncepčnej, športovej, ekonomickej a, samozrejme, s náležitou pridanou hodnotou. Práve ňou sa stal majstrovský titul, a to je určite nad plán. Zároveň však veľká výzva. Hovorí sa, že obhájiť titul je dvojnásobne ťažšie, ako ho získať a v našom prípade to bude ešte ťažšie. Ale veríme si. Príprava na ďalšiu sezónu sa začala dopadom „zlatej“ lopty po smeči Kubša v rozhodujúcom zápase. Skvalitníme káder, spevníme a vystužíme jadro. V tejto súvislosti by som rád poďakoval všetkým, čo stáli pri dlhej ceste nitrianskeho mužského volejbalu za titulom, či už je to predchádzajúce vedenie klubu (Benčo, Balaška, Štrbavý, Paška, Ďurica...), ktoré aj v ťažkých časoch pre minoritný šport dokázalo dosahovať veľmi slušné výsledky, dokonca majstrovské tituly v mládežníckych kategóriách. Dôležitá je pre nás aj podpora mesta, špeciálne musím vyzdvihnúť ústretovosť pána primátora Dvonča a niektorých „pre šport“ nadšených poslancov, našej univerzity SPU, zvlášť rektora prof. Bielika a Doc. Štěpánkovej, bývalých hráčov, fanúšikov, podporovateľov klubu, trénerov, no a samotných hráčov, bez ktorých by sme to nedokázali. Im všetkým patrí historický prvý titul a tiež veľké ďakujem. Bez podpory mojich rodičov, manželky a rodiny by som sa nemohol venovať volejbalu, akokoľvek ho milujem, a preto nesmiem zabudnúť na skvelú atmosféru a zázemie, ktoré doma mám. Ďakujem.
Priznajte sa, kto bol vlastne na začiatku všetkého? V ktorej hlave (či hlavách) skrsla myšlienka robiť v Nitre volejbal na elitnej úrovni?
- Na začiatku bolo slovo „volejbal“. Od malička som bol rodičmi vedený k športu, od plávania, karate a zápasenia som cez basketbal prešiel až k volejbalu. Už vtedy ho hrával môj starší brat Tibor a môj otec tiež do vysokého veku aktívne hral podnikovú ligu. Sestra Aida išla v našich šľapajách a len pred pár rokmi ukončila aktívnu kariéru. Našej mamičke prešli cez ruky každý deň všetky naše spotené dresy, keď sme všetci traja prišli z tréningov, a je to najdôležitejšia osoba, ktorá nás všetkých vždy podporovala. Sme jednoducho plnokrvná volejbalová rodina, snáď aj moje tri dcéry nás budú nasledovať. Isté obdobie bol volejbal jediný zmysel môjho života. Doteraz hrávam beachvolleyball, vždy, keď je príležitosť stretnúť na piesku volejbalových šialencov, nenechám si ujsť ani jednu letnú sezónu. Pätnásť rokov som sa lopty ani nedotkol, takže mám čo doháňať. Asi aj preto, že mám volejbal stále v srdci, a odtiaľ je už krátka cesta do hlavy, k myšlienkam. Stačil malý impulz, aby sa myšlienky prebudili k životu. Impulz prišiel od môjho bývalého spoluhráča Mareka Kardoša, ktorý pôsobil posledné roky ako hráč a neskôr ako úspešný tréner v najkvalitnejšej lige na svete, v krajine majstrov sveta, v Poľsku. Vrátil sa na Slovensko, aby mohol byť viac s rodinou a hľadal v blízkosti Bratislavy možnosť dlhodobejšieho pôsobenia. Otestoval si situáciu v Nitre ako metodik v minulom ročníku a v tom čase ma oslovil s novým konceptom a víziou „sprofesionalizovania“ klubu a s nápadmi a ideami „poľského modelu“ fungovania. Mojou snahou bolo priniesť nové tváre a vrátiť zašlú slávu volejbalovej Nitre, ktorá bola vždy baštou volejbalu na Slovensku.
Radosť z úspechu má aj otec Tibor Kraščenič (vľavo), ktorý tiež pomáhal písať históriu volejbalu v Nitre. (zdroj: Martin Kilian)Čo vás viedlo k tomu, aby ste pozdvihli nitriansky volejbal? Chcete mu vrátiť niečo, čo vám dal?
- Z Nitry som vyšiel, do Nitry sa vraciam... Volejbalovo mám na mysli, samozrejme. Nuž, keď sa pozriete na personálne zloženie vedenia klubu - tréner a metodik Marek Kardoš, prezident Robo Pullman, a ja - Martin Kraščenič, sú to evidentné spoločné volejbalové korene aj nitriansky pôvod. Ja sám som ortodoxný „Nitrančan“. Tu treba hľadať zrod myšlienky - posunúť nitriansky volejbal trošku ďalej, dopredu. Všetci traja sme spolu hrávali vrcholový volejbal vo VKP, dosiahli s ním najvyššie úspechy na klubovej i reprezentačnej úrovní, a preto si myslím, že je logické, aby sme to tomu športu začali vracať. V Nitre bolo vždy volejbalové zázemie, je to klub s bohatou a úspešnou históriu, tvoria ho legendy a výrazné osobnosti. Majstrovským titulom sme si dali všetci ten najkrajší darček k jeho reštartu. Keby som mal volejbalu vrátiť všetko, čo mi dal, musel by som sa naklonovať... Veď len športovo i ľudsky ma formovali (trénovali) také osobnosti ako Ivan Mačura, „Koco“ Felix, Pišta Szalay, Mišo Cehula, Maroš Brooš, Pišta Eisele, Ivan Husár, Peťo Kalný. Nedá sa spomenúť všetkých, ale s každým menom mám spojené v pamäti najkrajšie spomienky z volejbalovej mladosti. Týmto „splácaním“ sa vraciam do spomienok aktívneho volejbalovania. Rád by som, keby každý bývalý hráč dokázal aspoň niečím prispieť. Ani ja som si to predtým nevedel predstaviť.
Keby vám niekto pred sezónou povedal, že získate striebro v pohári a zlato v extralige, verili by ste mu?
- Priznám sa, že ciele sme mali skromnejšie. Tak sme aj informovali médiá na začiatku sezóny: že zisk medaily by bol pre nás krásny úspech. Prvoradé bolo, a aj zostáva, spopularizovať volejbal v meste a okolí, pritiahnuť k nemu čo najviac mladých, vytvoriť funkčné a kvalitné zázemie, vychovávať talenty, vytvoriť klubovú identitu, urobiť z volejbalu zábavu, zážitok a radosť pre divákov, aby zapĺňali športové haly. Nielen u nás, ale na celom Slovensku, volejbal akoby spal. Je čas ho prebudiť. Ľudia ho vedia oceniť, zažili sme to vo finálovej sérii aj v hale na Klokočine. Pred sezónou by som ja osobne bral medailu akéhokoľvek lesku všetkými desiatimi. To, že sme stúpali po tých symbolických schodíkoch od zápasu k zápasu vyššie, je výsledkom nielen kvalitnej práce trénera, realizačného tímu a samotných hráčov, ale aj odrazom pohody, pozitívnej energie a vzájomnej dôvery partie, ktorá sa v klube vytvorila. Stále tomu nemôžem uveriť, je to splnený tajný sen - a až čas ukáže, čo sa nám to vlastne podarilo dosiahnuť. Bezpochyby to už navždy zostane prvý titul „majstra“! Len dúfam, že nie jediný.
V novembri prezident klubu Pullman avizoval, že počas sezóny ešte prídu posily. Napokon ste od tejto myšlienky ustúpili. Prečo?
- Doplnenie kádra je predovšetkým vecou trénera. Pôvodne sme uvažovali doplniť káder pred play-off o niektoré silné mená, ale tréner Marek Kardoš dokázal zo súčasného kádra vyťažiť maximum. Zdravo hráčov pobláznil a naordinoval formu v pravý čas. Je to nielen skvelý človek a priateľ, ale hlavne výborný tréner s bohatými medzinárodnými skúsenosťami, ako aj psychológ, taktik a stratég. Klobúk dolu pred ním, dokázal sa vysporiadať s mnohými nástrahami a prekážkami s majstrovskou húževnatosťou.
S kádrom futbalového Bayernu Mníchov by možno titul získal aj priemerný tréner. Akú veľkú rolu zohral podľa vás Marek Kardoš vo vašom víťaznom ťažení?
- Najväčšiu. Nebol len impulzom, ale bol hlavným dôvodom môjho rozhodnutia vstúpiť do tohto projektu. Jeho meno je symbolom úspechu. Je to magnet pre potencionálnych partnerov a sponzorov klubu, bez ktorých sa takýto projekt v našich podmienkach nedá realizovať. Tímu Bystrina pred sezónou málokto veril, okrem nás samozrejme. Priemerný tréner by rozhodne nedosiahol titul, viem, čo všetko musel prekonať a dosiahnuť Marek, aby z každého hráča vydoloval zlato. Mnohé jeho rozhodnutia som v tom čase nechápal, ale čas ukázal, že boli jedinečné a nadčasovo strategické. Postojom k hráčom a prirodzenou autoritou si získal celý tím a nadchol ho pre svoje plány a sny. Podriadil tomu snu všetko, má môj obdiv. Či už pracovne alebo súkromne. Marek je výnimočný profesionál. Uplatnil by sa aj mimo športovej brandže ako špičkový manažér. Teším sa, že som mu mohol opätovať jeho dôveru.
Primátor Nitry Jozef Dvonč kedysi hrával volejbal. Po hokejovom úspechu sa mohol v máji 2016 tešiť aj zo zlata pod vysokou sieťou. (zdroj: Martin Kilian)Nitra je mesto presýtené prvoligovým športom. Ste spokojný s návštevnosťou na vašich zápasoch?
- Neviem, kedy naposledy bolo na extraligovom volejbale 1500 divákov a či vôbec takáto návšteva predtým v Nitre bola. Nám sa to podarilo vo finále, ľudia sa bavili, fandili a ďakovali aj napriek tomu, že sme doma finálový mečbal nepremenili. Nikoho to dlho nemrzelo, videli krásny zápas. To je dobré znamenie, toto je cesta, po ktorej chceme napredovať. A hoci je v Nitre viacero úspešných športov, verím, že volejbal sa zaradí aj medzi najpopulárnejšie. Jedine ak by ho predbehol beachvolejbal, ako sa stalo na olympiáde. To by mi neprekážalo...
Máte v pláne pokračovať s najvyššími cieľmi aj ďalej? Už viete, či nosní hráči zlatého kádra budú pokračovať v mužstve?
- O tom, ako bude vyzerať VK Bystrina v nasledujúcej sezóne, je dnes priskoro hovoriť. Užime si spoločne historický úspech, vychutnajme si radosť a po pár dňoch oddychu začneme tvoriť mozaiku budúcej sezóny. K nejakým pohybom v kádri určite príde, konkrétne mená sú ešte predčasné. Už teraz však môžem povedať, že Bystrina bude v budúcej sezóne minimálne rovnako silná ako v majstrovskej sezóne. Mnohí hráči teraz dostávajú ponuky, na ktoré budú reagovať a sami sa rozhodnú, či skúsia niečo iné, alebo budú chcieť opäť titul. Z toho všetkého teda logicky vyplýva, že aj naše ciele by mali byť len najvyššie.
Bude hrať Nitra v novej sezóne v európskej súťaži?
- Celkom určite. Je to len otázka času. Aj financií, samozrejme. Prioritne sa však potrebujeme zamerať na stabilizáciu vnútornej štruktúry klubu a procesov v ňom. Chceme priniesť fanúšikom volejbal európskej úrovne, musíme sa na to však pripraviť. Majstrovský titul nás prekvapil, pozitívne, samozrejme, avšak zastihol nepripravených na európske pohárové súťaže. Predpokladám, že najneskôr do dvoch rokov sa bude v Nitre hrať špičkový európsky volejbal.
