Utorok, 31. január, 2023 | Meniny má Emil

Prostriedky získavajú aj z rôznych fondov

Kolíňany (po maďarsky Kolon) patria medzi najrázovitejšie obce Podzoborského regiónu. Podľa miestnej legendy sa hovorí, že obyvateľstvo maďarskej národnosti sa tu usadilo po príchode starých Maďarov do Karpatskej kotliny a bolo poverené strážením hraníc.




V tom čase tu vzniklo trinásť obcí. Niektorí historici sa naopak domnievajú, že región nadobudol maďarský etnický charakter až počas tureckej okupácie Uhorska. Faktom však zostáva, že prvá písomná zmienka o Kolíňanoch pochádza z roku 1113. V súčasnosti tu býva 1471 obyvateľov, z toho takmer šesťdesiat percent sa hlási k maďarskej národnosti. Starostkou Kolíňan je od roku 2002 Margita Jamrichová. V tejto funkcii vystriedala Imricha Balka, ktorý bol starostom dve volebné obdobia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred niekoľkými rokmi vyriešili v obci problematiku všetkých inžinierskych sietí, ako sú kanalizácia, plynofikácia a vodovod. Starostka spoločne s poslancami v súčasnosti rieši najmä problematiku pripravovanej rekonštrukcie prístavby materskej školy k základnej škole.
„Kapacitne sú na dnešnú dobu už obe zariadenia poddimenzované. Veď základnú školu navštevuje iba 108 žiakov, v materskej máme 22 detí. Preto sa rozhodujeme o rekonštrukcii objektov a obe zariadenia chceme dostať pod jednu strechu. Prístavbou materskej školy k základnej by sme takto získané priestory mohli uvoľniť v prospech plánovaného penziónu pre dôchodcov. Prioritou sú ale aj mladí ľudia, ktorí by veľmi radi niečo robili. Chýbajú im však klubové priestory. Vidím na nich, že robiť niečo chcú, len nevedia čo, ako a kde. Mohli by sa registrovať ako občianske združenie alebo nezisková organizácia,“ informovala nás starostka obce Margita Jamrichová.
Uviedla, že preniesť by do školy chceli aj výdajňu stravy. Ide im o zníženie režijných nákladov, viac peňazí by tým mohli investovať na motiváciu pedagogicko-hospodárskych pracovníkov, ako aj do materiálneho vybavenia školy. Vývarovňa stravy by zároveň slúžila aj pre dôchodcov. „Od roku 2003 pre nich varíme asi tridsať obedov denne. Služby vývarovne sa pokúsime rozšíriť aj do našich osád Baracko a B-majer, kde je až 90 percent starých ľudí,“ dodáva starostka. Obedy by im vraj mohli voziť v rámci terénnej opatrovateľskej služby.
V tomto roku chcú v oboch osadách vymeniť lampy pouličného osvetlenia za moderné šetriace a pripravujú aj úpravu cintorína.
Dozvedeli sme sa, že v Kolíňanoch evidujú 10,2 percenta nezamestnaných. V rámci aktivačných prác v apríli zamestnávali približne dvadsať, od mája by chceli zapojiť až tridsať nezamestnaných. Tí sa starajú najmä o údržbu zelene a celkový poriadok v obci.
Najväčším zamestnávateľom miestneho obyvateľstva je od minulého roku obecný úrad. Udialo sa tak po prechode škôl do správy obce. Celkove majú až štyridsať zamestnancov. Patria sem aj opatrovateľky pre starších spoluobčanov. Časť ľudí pracuje tiež v Školskom poľnohospodárskom podniku. V Kolíňanoch je súkromná predajňa potravín, dvaja výrobcovia nábytku a pôsobia tu viacerí autodopravcovia.
Výstavba a perspektíva obce
Od roku 1984 je v Kolíňanoch aj Detský domov. Momentálne sa v ňom nachádza 27 detí vo veku od štyroch do 21 rokov.
V obci si veľa sľubujú aj od rekonštrukcie bývalého kúpaliska. Už v minulosti tu bol bazén s teplou vodou. Ten však postupne spustol. Aj z dôvodu, že pitnou vodou z Kolíňan zásobovali časť Vrábeľska. Dnes sa situácia mení, lebo región budú vodou zásobovať z Gabčíkova, čo bude veľkým plusom aj pre samotné Kolíňany. V hornej časti obce mali kvôli výškovému rozdielu takmer pravidelne problémy s tlakom vody.
„Studňa v Kolíňanoch má zostať len ako záložná. Môžeme teda oprášiť myšlienku zriadenia kúpaliska. Bazén v minulosti slúžil aj ako zásobáreň vody pre hasičov. Príroda nám tu teplú vodu ponúka a mali by sme túto ponuku teda využiť,“ zamýšľa sa starostka.
V rámci agroturistiky chcú využiť aj vodnú nádrž. Kolíňany sú výhľadovo zaradené do projektu cyklotrás. Trasa má viesť popri rybníku a Bio sade jabĺk, ďalej smerom na Hosťovú a späť cez vinohradnícku oblasť zaujímavo členeného kolíňanskeho vrchu.
Kolíňany si určite vydýchnu po vybudovaní rýchlostnej komunikácie. Od súčasného množstva okoloidúcich automobilov bude odbremenená najmä komunikácia v smere na Zlaté Moravce, ktorej hovoria aj cesta smrti. „Majú sa na nej vybudovať odbočovacie pruhy a pribudnúť ostrovčeky na bezpečnejší prechod obyvateľov na autobusovú zastávku. Technické úpravy sa majú robiť aj na križovatke s odbočkou do Jelenca,“ upresňuje starostka. Upravia tiež cesty priamo v obci, pribudnú okrajové chodníky.
Podzoborské združenie obcí pripravilo projekt plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. V združení spolupracuje pätnásť obcí. Spoločne budú riešiť napríklad aj otázku odpadového hospodárstva, najmä s dôrazom na triedený a separovaný zber. Vybudovať chcú aj oddychovú zónu a najmä zrekonštruovať prírodný amfiteáter v borovicovom lese. Amfiteáter je miestom organizovania rôznych kultúrnych podujatí. Zrekonštruovať však musia nielen miesta na sedenie pre asi tristo divákov, ale aj toalety a vybudovať prezliekárne pre účinkujúcich.

SkryťVypnúť reklamu

Poznajú ich najmä v Maďarsku
Kolíňany už viac ako desať rokov udržujú úzke partnerské vzťahy s obcou Czajág pri Balatóne. Zaregistrované sú aj v kalendári maďarských cestovných a informačných kancelárií. Návštevníci spoza našej južnej hranice sem prichádzajú obdivovať najmä národopisnú expozíciu mapujúcu históriu obliekania a používania rôznych pracovných a poľnohospodárskych náradí a nástrojov v dávnej minulosti. Múzeum sprístupnili v roku 1970 a je zároveň, podobne ako aj miestny kostol, zaregistrované v zozname národných kultúrnych pamiatok. Kostol tu vraj postavili už za panovania kráľa Štefana, ale možno aj skôr, za vlády sv. Ladislava. Kolíňany preto boli istý čas dokonca aj pútnickým miestom.
Dianie v oblasti Podzoborského regiónu má mapovať aj informačný kiosk. Zriadili ho pred rokom s pomocou Rozvojovej a regionálnej agentúry v Nitre, keď Kolíňany uspeli s projektom zameraným na vytváranie informačných kancelárií. Úlohou Beáty Cimermanovej, pracovníčky informačného kiosku, je prostredníctvom internetu vyhľadávať možnosti na získavanie rôznych grantov a tvoriť projekty v rámci rozvoja regiónu. Ten bude čoraz známejší aj vďaka už realizujúcemu sa projektu Regionálneho združenia Váh-Dunaj-Ipeľ a projektu Nitrianskej vínnej cesty, vďaka čomu tu už možno o dva roky bude vybudovaný Regionálny dom. Má slúžiť aj ako turistická kancelária, v ktorej návštevníci nájdu najrôznejšie informácie z oblasti tradičných ľudových činností, zvykov, ľudovo-umeleckej výroby, ako aj vinohradníctva. V Kolíňanoch v súčasnosti registrujú napríklad 15 vinohradníkov a 30 vínnych pivníc. Z pestovaných odrôd hrozna tu majú zastúpené takmer všetky sorty vín.

SkryťVypnúť reklamu

V škole oslávia 40. výročie
Základnú školu v Kolíňanoch odovzdali do užívania v roku 1965. V tomto roku oslávia 40. výročie jej existencie. Spočiatku v nej bolo iba maďarsko-slovenské oddelenie s triedami od 1. do 4. ročníka. „V súčasnosti v nej máme 108 žiakov, z toho 19 je na maďarskom oddelení,“ informoval nás riaditeľ školy Július Masaryk. Uviedol, že v triedach majú približne po desať až dvanásť žiakov. Pri svojej práci sa spolieha najmä na aktivity pedagogického zboru. Za pestrú označil aj mimoškolskú činnosť. „Najväčší záujem je o počítače. Pod vedením Tomáša Chrenka tu v piatich krúžkoch pracuje až 64 žiakov. Dobre si počínajú aj turistický, výtvarný a dva folklórne súbory. Ich maďarské oddelene vedie Júlia Budinszká, slovenské Edita Szórádová. Krúžok aerobiku pôsobí pod vedením Kataríny Vrábeľovej a prírodovedný vedie Simona Danielčaková,“ uviedol riaditeľ školy.
Rodičia iniciovali aj vznik vlastných krúžkov. Financujú ich z rodičovských príspevkov. Takto vznikol napríklad modelársky krúžok pod vedením Miriam Balkovej a Zuzany Molnárovej. Krúžok šikovných rúk vedie Erika Cimmermanová. Výrobky za symbolické ceny predávajú aj na školských burzách. Zo získaných prostriedkov financujú aj aktivity školského parlamentu. Zorganizovali napríklad karneval, mikulášsku oslavu a pripravujú Deň detí. Parlament v škole pracuje už dva roky pod vedením Edity Depešovej. Peniaze na činnosť získali napríklad aj zo zbierky drobných halierových mincí, zorganizovali zber papiera a šípok. Zo zbierky si napokon zaplatili autobus na výlet do televízie Markíza. „Prišli odtiaľ veľmi spokojné, videli štúdiá, známych hercov a moderátorov. Školský parlament si pod vedením učiteľky Miriam Tomašekovej založil aj školský časopis Spod lavice. Riaditeľa školy mrzí, že niektorí rodičia škole nedôverujú a svoje deti zapisujú do základných škôl v Nitre.

Najčítanejšie na My Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  4. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  6. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  8. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  1. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  2. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  3. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  4. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  5. Svalovice sa netreba obávať
  6. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  7. Study program MANAGEMENT in English language
  8. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 445
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 6 793
  3. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 156
  4. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 036
  5. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 610
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 587
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 491
  8. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 743

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Ako to dopadne na Ukrajine ?
  2. Jano Kováčik: Nové hlavné mestá vznikajú aj v 21. storočí
  3. Lubo Repka: Dostali sa plavebné spoločnosti z krízy?
  4. Tupou Ceruzou: Tanky pre Ukrajinu
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Liptovské Matiašovce
  6. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca.
  7. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  8. Alexander Hričko: Odevy Uhorska v období raného novoveku
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 19 471
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 14 243
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 678
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 673
  5. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 414
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 838
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 737
  8. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 3 620
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Kypí vám pri pohľade na deti pozerajúce do telefónu alebo sediace za počítačom krv v žilách? Pozor, aby ste ich nepripravili o úspešnú kariéru. Namiesto zákazov ich naučte počítačom rozumieť - a zabezpečíte im lepšiu budúcnosť.


12 h
Družstvo PFA ViOn U12 bolo na turnaji rozdelené na červených a bielych.

V športovej hale sa stretlo šesť kolektívov.


12 h
Andrej Berkes, predseda Zoborského skrášľovacieho spolku.

Sedačky majú nahradiť kabínky. Navrhovaná trasa ide nad nezastavaným územím.


12 h
Samuel Bibeň (vpredu) hetrikom potiahol Dolné Krškany proti Janíkovciam.

Nitriansku zimnú Corgoň ligu po treťom kole vedie AC o tri body pred Dolnými Krškanmi.


14 h

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Ako to dopadne na Ukrajine ?
  2. Jano Kováčik: Nové hlavné mestá vznikajú aj v 21. storočí
  3. Lubo Repka: Dostali sa plavebné spoločnosti z krízy?
  4. Tupou Ceruzou: Tanky pre Ukrajinu
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Liptovské Matiašovce
  6. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca.
  7. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  8. Alexander Hričko: Odevy Uhorska v období raného novoveku
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 19 471
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 14 243
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 678
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 673
  5. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 414
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 838
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 737
  8. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 3 620
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu