Utorok, 25. február, 2020 | Meniny má Frederik(a)

Losa u nás v minulosti skoro vyjedli. Teraz ho chovajú pri Nitre

Los je náš pôvodný druh. Práve výskyt pôvodných druhov upevňuje stabilitu celého ekosystému.

V losom páriku v Lužiankach dominuje samica Saga (na snímke). "Nik ju musí veľmi ľúbiť, keď jej toleruje, aká je k nemu niekedy protivná," pousmial sa Matúš Rajský.V losom páriku v Lužiankach dominuje samica Saga (na snímke). "Nik ju musí veľmi ľúbiť, keď jej toleruje, aká je k nemu niekedy protivná," pousmial sa Matúš Rajský.(Zdroj: Tomáš Holúbek)

LUŽIANKY. Svojou veľkosťou a výškou vzbudzuje rešpekt, no súčasne pôsobí milo a svojou ťarbavosťou aj neškodne zároveň. Pre losa mokraďového, najväčšie zviera z čeľade jeleňovitých, boli pred tristo rokmi slovenské lesy prirodzeným domovom. S rozvojom strelných zbraní a loveckých chúťok našich predkov však los u nás takmer vyhynul.

Občianske združenie Žito v spolupráci s Výskumným ústavom živočíšnej výroby Nitra sa rozhodli, že losa vrátia do slovenských lesov. Z Lotyšska a Švédska preto doviezli zopár kusov tohto majestátneho zvieraťa. Teraz skúmajú jeho potreby a správanie, aby pochopili, čo los potrebuje k spokojnému životu.

Článok pokračuje pod video reklamou

Losa takmer úplne vyjedli

Los tu kedysi patril k bežnej súčasti lesov. Pred tristo rokmi ho však naši hlavní predkovia takmer úplne vyjedli. "Zdokonaľovali sa strelné zbrane a tým a zintenzívnil lovecký tlak na druhy, ktoré tu žili. Los doplatil na to, že je najťarbavejší a najväčší - jeho stavy boli znížené na minimum," vysvetľuje Matúš Rajský, vedúci Ústavu výživy vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby Nitra.

Európsky los dosahuje váhu až pol tony, no napríklad sibírske či kanadské losy vážia skoro dvojnásobok. Pri stretnutí s človekom los neútočí. Väčšinou zostane stáť ako skamenený a díva sa, čo sa bude diať. Pre našich predkov bolo teda toto veľké zviera ľahkou trofejou. Dnes je na Slovensku celoročný zákaz strieľania losov.

Ak aj u nás nejakého losa spozorujú, väčšinou pochádza z inej krajiny, najčastejšie z Poľska, odkiaľ losie čriedy putujú smerom na juh. Objavili sa snímky losa pohybujúceho sa na Liptove, na Orave, v Nízkych Tatrách či na východnom Slovensku. Tento rok videli na Horehroní už troch losov.

Lotyšskí samci a švédske samice

Projekt, ktorý odborníci pripravili, má pomôcť navrátiť losa na Slovensko. Ide pritom o náš pôvodný druh. Výskyt pôvodných druhov živočíchov a rastlín upevňuje stabilitu celého ekosystému.

Vedci doviezli najskôr dvoch samcov - Nika a Merga z Lotyšska, neskôr k nim pribudli švédske samice Umbla a Saga. Z nich vytvorili dva páriky. Losy Nik a Saga ostali vo výskumnom ústave v Lužiankach a Merk s Umblou išli do aklimatizačno-vypúšťacej zvernice v okrese Detva. Druhá zvernica vznikla v okrese Poltár, tam zatiaľ zadovážili iba samčeka, partnerku mu dovezú neskôr.

Odborníci v Lužiankach losí párik teraz podrobne skúmajú. Sledujú potravové nároky losa, jeho životné potreby a správanie. Na základe pozorovania vedci lepšie porozumejú tomu, čo los potrebuje a aké sú vhodné podmienky na život tohto zvieraťa.

"Zisťujeme napríklad, aké dreviny preferuje, pretože tie sú popri bylinách a tráve jeho prirodzenou potravou. Prišli sme napríklad na to, že má veľmi rád vŕbu, topoľ osikový, všetky druhy javorov. Los žerie najmladšie a najmäkšie časti stromov, lebo tie sú najvýživnejšie, je však mimoriadne prieberčivý, vyberá si iba to najlepšie. Príroda to zariadila tak, že ostatné druhy z jeho čeľade pojedia aj tie časti, ktoré losovi nechutia - tým sa využije všetka potrava v prostredí a jednotlivé druhy si medzi sebou potom nekonkurujú vo výbere potravy," hovorí Matúš Rajský.

Losy vyfasujú GPS obojky

Losy, ktoré vedci skúmajú, do voľnej prírody nepôjdu - až priveľmi si už zvykli na človeka. Do prírody sa dostanú až ich potomkovia.

Tí budú od narodenia chovaní oveľa divokejšie, kontakt s človekom sa u nich obmedzí na absolútne minimum. Budú dostávať napríklad krmivo s takým zložením, aké určia vedci, ale servírovať sa im strava bude tak, aby v rámci zvernice človeka ani neregistrovali.

Mladé losy dostanú GPS obojky, aby ich pohyb mohli vedci neustále monitorovať. Do prírody ich pustia až medzi 12. a 18. mesiacom života. Skôr to spraviť nemôžu okrem iného aj preto, aby sa do losov nepustil ich prirodzený predátor, ktorým je hlavne vlk. Dospelý los by si jediným kopnutím dokázal s vlkom poradiť, problém by však mohli mať práve mláďatá, na ktoré si vlci trúfnu. Rovnako sú losy zraniteľné, ak sú choré, alebo ak napadne väčšia snehová pokrývka, ktorá primrzne. Losy sú tak ťažké, že sa do snehu zaboria až po brucho. Naopak, vlk dokáže bežať po primrznutom snehu a znehybnený los je potom ľahkou korisťou.

Pytliaci môžu návrat losa prekaziť

V projekte je zatiaľ päť jedincov. Spokojnosť iniciátorov projektu nastane, ak sa do voľnej prírody podarí v priebehu rokov umiestniť asi 50-60 losov.

"Jeden z prijateľných scenárov je pre nás ten, že naše losy budú komunikovať s migrujúcimi a buď tých 'migrantov' donútia zostať, alebo sa k nim pridajú," povedal Matúš Rajský.

Zdôraznil, že na to, aby sa los u nás znova dostal do voľnej prírody, nestačí aktivita vedcov, ktorí vyskúmajú, aké prostredie a aké krmivo losom vyhovuje. "Je tu šanca adaptovania losa na naše prostredie, veď tu žil. Veľmi ale záleží na tom, či ho tu človek bude chcieť. Poviem na rovinu - los je ohrozený pytliactvom, pretože toto zviera má atraktívnu trofej," dodal Matúš Rajský.

FAKTY

* los mokraďový je najväčší z čeľade jeleňovitej zveri

* dospelý jedinec váži pol tony, v kohútiku meria do dvoch metrov

* samička máva spravidla dve mláďatá, výnimkou nie sú ani tri

* denne skonzumuje 10 kíl sušiny, v realite je to 30-40 kíl čerstvej biomasy

* v projekte na obnovu losov je zatiaľ päť jedincov, cieľom je desaťnásobok losov v prírode 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Do programu Mením Moje Mesto prišli takmer tri desiatky projektov

Do grantového programu prihlásili žiadatelia 29 projektov v hodnote viac ako 100-tisíc eur.

Nitriansky hrad

Kraj investuje do ciest sedem miliónov eur

Rekonštrukciou by mali prejsť aj dva mosty.

Ilustračné foto.

Krutá pravda o ViOne

Sereďou obarené Zlaté Moravce v lige nevyhrali štyri mesiace.

Pred najnižšou návštevou v Zlatých Moravciach (982 divákov) bola Sereď neraz o krok vpred, ako Filip Duranski (pri lopte) pred Markom Kelemenom (45).

Sen sa stáva skutočnosťou

Vojto Barborík opäť dokázal, že patrí medzi najlepších zápasníkov u nás. Po výhre nad nepríjemným Brazílčanom sme sa porozprávali o jeho skvelo nakopnutej kariére.

Vojto Barborík má skvelú bilanciu 12  výhier a len 1 porážka.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ 12:34

Výsledky sú negatívne, žena v nemocnici v Trnave nemá koronavírus

Žena sa vrátila z Talianska.

Parkovaniu pri rieke Nitra je koniec, budú tam byty

Majiteľ pozemku nevylúčil, že ak mu mesto ponúkne ekvivalentný pozemok, bude rokovať.

AKTUALIZOVANÉ o 15. h

Vietor sfúkol strechu v centre Nitry, poškodila dve autá

Plech visí až na zem. Pod ním je priechod pre chodcov.

Na námestiach v centre Martina sa zišli dva rôzne svety

V Martine bolo v piatok poobede poriadne rušno.

Už ste čítali?

Voľby 2020