S korčuľovaním sa v Nitre začalo už koncom 19. storočia. Rieka sa rozlievala po okolitých lúkach, možností teda bolo neúrekom. Korčuľovanie sa rozmohlo po prvej svetovej vojne, využívaná bola zamrznutá rieka, Dražovské a Chrenovské lúky.
Prvé organizované využívanie ľadového zrkadla na herné účely sa datuje na zimu 1923/24. V Nitre začal vtedy propagovať ruský hokej s loptičkou emigrant, major letectva Šapošnikov. Táto hra sa stala známou ako bandy hokej. Organizačne bol podchytený v športovom klube AC Nitra. Medzi jeho prvých vyznavačov patril Pavol Dubovický (vedúci), Karol Máčik, bratia Viliam a Alexander Gondovci, Gejza Čulák, Štefan Valent a Szatmáry.
Družstvo trénovalo a hralo na Gisserových tenisových dvorcoch. Tu zohralo aj svoj prvý zápas s Novými Zámkami. Bandy hokej sa hral v Nitre do zimy 1926/27. Jeho prejav nemal dynamický spád, preto si nenašiel trvalejšiu obľubu.
V tom čase sa už hral v niektorých mestách na Slovensku oveľa zaujímavejší kanadský hokej. Nitrianski chlapci nemali k nemu potrebné náčinie, výstroj a nepoznali pravidlá.
Prišlo však pozvanie z ŠK Banská Bystrica, aby prišli na inštruktáž. Bolo to pred Vianocami 1926. Po príchode domov si rýchlo osvojili kanadský hokej a o niekoľko rokov súperili o prvenstvo v slovenskom hokeji. Prvými priekopníkmi boli Máčik, Gonda, Gabmayer, Szabo, Kotek, Medek, Valent, Rožnay, V. Šimko, Engelthaler a Takáč.
V prvopočiatkoch hralo družstvo iba priateľské zápasy, najmä s Banskou Bystricou a Novými Zámkami. Koncom dvadsiatych rokov sa nitriansky hokej nerozvíjal. Viacerí hráči odišli do Bratislavy, vplyv na ustrnutie hokeja malo aj zhorenie šatní s hokejovým výstrojom.
Rozmach začal v roku 1931, keď sa do Nitry vrátili z tímu Ski Club viacerí hráči na čele so Š. Valentom. Na jeseň 1931 uzrel svetlo sveta klub ľadového hokeja pod patronátom AC Nitra. Vedúcim bol Rudolf Kulíšek, po ňom Dr. Viliam Grál.
Od bandy hokeja k zlatým corgoňom (2. diel) Čítajte Ihrisko si hokejisti vybudovali sami v priestore medzi terajším futbalovým a hokejovým štadiónom. Bola to priehlbeň s rozmermi 50 x 100 m, ktorú napúšťali vodou z rieky. Mantinely boli rozoberateľné a vyhotovené z dosiek, vysoké boli 30 cm. Výstroj a korčule si kupovali hráči sami. Hokej sa hrával maximálne 40 až 50 dní.
Spracoval Ladislav Odráška podľa publikácie: Ľudovít Čutrík: Nitriansky šport do roku 2000.
Snímky sú z archívu Ponitrianskeho múzea, získané v spolupráci s Jurajom Blažekom, ktorý pripravuje publikáciu o histórii nitrianskeho hokeja.
Prví vyznavači ľadového hokeja pod Zoborom si ihrisko vybudovali sami v priestore medzi terajším futbalovým a hokejovým štadiónom. (zdroj: archív Ponitrianskeho múzea)
Na jeseň 1931 vznikol klub ľadového hokeja pod patronátom AC Nitra. (zdroj: archív Ponitrianskeho múzea)
V Tatrách - zľava Szabó, Máčik a Valent. (zdroj: archív Ponitrianskeho múzea)
Neľútostný súboj pred súperovou bránou. (zdroj: archív Ponitrianskeho múzea)
Zo stretnutia s bratislavským Ski Klubom. (zdroj: archív Ponitrianskeho múzea)
(Pokračovanie v ďalších číslach)
