IVANKA PRI NITRE. Žiadne úložisko starých papierov, ale vedecko-kultúrne pracovisko, ktoré zabezpečuje, aby sa archívne dokumenty zachovali aj pre budúce generácie. Aj to bol jeden z odkazov, ktorý na dni otvorených dverí pripomenul verejnosti význam štátnych archívov.
Podujatie sa konalo v Štátnom archíve v Nitre, ktorý sídli v Ivanke pri Nitre. Zorganizovali ho, aby si pripomenuli medzinárodný deň archívov, ktorý pripadá na 9. júna.
Kvalita záznamov závisela od farárov
Archív spracováva stovky žiadostí nielen zo Slovenska, ale aj z celého sveta. Pracovníci, ktorí musia okrem iného ovládať niekoľko cudzích jazykov, sprístupňujú záujemcom historické dokumenty. Aké?
Najčastejšie sem ľudia mieria, keď si vybavujú najrôznejšie majetkovo-právne záležitosti, ale aj iné úradné veci, napríklad podklady pre dôchodok. Potrebujú potvrdenia o maturitných vysvedčeniach či o školskej dochádzke, a tak zamieria práve sem. Archív tiež dobre poznajú všetci, čo študujú akúkoľvek oblasť regionálnej histórie.
Početnú skupinu záujemcov tvoria tí, čo si chcú vyskladať rodokmeň. Zistiť, ako sa naši predkovia sobášili, koľko mali detí a s kým, či kde a kedy zomreli, sa tu dá celkom pohodlne najmenej 200 až 300 rokov dozadu. Informácie sú bezplatné, správny poplatok za predloženie cirkevných matrík vyjde na 1,50 €. Po krátkom zaškolení sa tu človek môže obzrieť hlboko do rodinnej histórie.
Zdroje na vyskladanie rodokmeňa tvoria hlavne cirkevné matriky. Sú tu všetky z nitrianskej župy. "Cirkevné matriky sú písané najskôr v latinčine, zhruba od polovice 19. storočia v maďarčine a tam, kde dominovala nemecká majorita, v nemčine. Dôležitým predpokladom je vyznať sa v systéme zapisovania záznamov, ktorý často závisel od príslušného pána farára. Ďalším problémom môže byť paleografická náročnosť záznamov - predsa len, sú to dobové písma, ktoré treba vedieť čítať," povedal Peter Keresteš, riaditeľ nitrianskeho archívu. Pri zostavení rodokmeňu môžete natrafiť aj na ďalšie úskalia - úmrtný list napríklad nemusí obsahovať, odkiaľ sa dotyčný prisťahoval, alebo sa pokojne môže stať, že v jednej dedine malo viacero obyvateľov nielen rovnaké meno a priezvisko, ale ešte aj mená ich manželiek boli totožné.
Triedne knihy a vysvedčenia bonzovali
Hlavne pre školákov bola počas dňa otvorených dverí určená výstava Školstvo v archívnych dokumentoch. Prezrieť si tu mohli zažltnuté triedne knihy, zoznamy študentov, vysvedčenia, ale napríklad aj zemepisné atlasy z roku 1807, z ktorých sa učilo na nitrianskych gymnáziách.
K najstarším vystaveným dokumentom patrili katalógy žiakov z piaristických gymnázií v Nitre a v Prievidzi z polovice 18. storočia. K tým mladším zase pamätné knihy materských, základných aj stredných škôl, ktoré sa začali viesť v období prvej ČSR. Do niektorých vlepovali aj fotografie. Úplne najstarším vystaveným dokumentom bol práve katalóg žiakov z roku 1752.
Mnohé zo starých školských dokumentov nabonzovali na známe osobnosti. Triedny výkaz z nitrianskeho gymnázia napríklad dosvedčil, že významní ľudia, akými boli maliar Edmund Massányi, politik a právnik Ferdinand Ďurčanský a jazykovedec Jozef Dobrovodský, boli spolužiakmi. "Keď si pozrieme vysvedčenie pána Massányiho, zistíme, že jediný predmet, v ktorom vynikal, bola práve výtvarná výchova. V ostatných dosť pohorel," pousmial sa Peter Keresteš.
Aj triedne knihy pamätajú huncútstva žiakov. Jedného z nich staručké záznamy usvedčili z toho, že falšoval ospravedlnenky a jeho triedny učiteľ ho k tomu ešte nazval 'kmínom'.
Najmenšie deti, častokrát zvyknuté na tablety, si mohli skúsiť, ako sa kedysi písalo husími brkami, prípadne si mohli otlačiť staré pečiatky.
Dlžobný úpis je najstaršou listinou Slovenska v národnom jazyku. Datujeme ho do roku 1422. (zdroj: Tomáš Holúbek)
