NITRA. Július Fujak, skladateľ, hudobný experimentátor, hráč na rôznych, nielen hudobných nástrojoch a vysokoškolský profesor na UKF, vydal nedávno CDextra Various comprovisations (ASF/Hevhetia 2015). Na jednej „strane“ hybridného projektu je jeho hudba, na druhej odborná e-kniha. V hudobnej časti sú autorove diela a spoločné nahrávky so svetovo uznávanými umelcami ako Jon Rose, Amy Knoles, Jean-Michel van Schouwburg, či u nás Ján Boleslav Kladivo a nitrianske trio NE:BO:DAJ. Knižnú publikáciu vydala Univerzity of Helsinki v prestížnej vedeckej sérii Acta Semiotica Fennica, ktorej editorom je medzinárodne rešpektovaný semiotik a muzikológ Eero Tarasti.
Obal CDextra (resp. CD enhanced) evokuje spojitosť s regionálnou históriou – je na ňom venuša z Nitrianskeho Hrádku, nie síce priamo podobizeň originálu, ale hrádocká venuša z poškodeného billboardu miesta nálezu, dotvorená „miestnym umelcom“.
Ako Július Fujak hovorí, tento projekt je jedna z jeho najexperimentálnejších záležitostí. Pri vzniku hudobnej časti, ktorej ťažiskom je experimentálna kompozícia Nitrianske Atlantídy, sa nechal inšpirovať históriou. Skladbu premiérovo uviedli v Českom rozhlase, neskôr ju odvysielali v nemeckom FRS Stuttgart a následne v RTVS - Rádiu Devín.
„Asi len veľmi málo ľudí vie, že v Nitrianskom Hrádku neďaleko Šurian kedysi existovala dávna, pomerne vyspelá proto-civilizácia. Prvýkrát som sa o nej dozvedel z knihy Pavla Dvořáka Stopy dávnej minulosti, ktorý túto oblasť nazval Nitrianska Atlantída, hoci historici hovoria skôr o slovenskej Tróji. Naši dávni predkovia tu žili poldruha tisícročia, pričom vrchol toto spoločenstvo zažilo niekedy v dobe bronzovej medzi 17. až 15. storočím pred naším letopočtom. Unikátna je, napríklad, miestna podivná keramika, parohová bočnica s vypracovaným mykénskym (!) ornamentom, prstence, ba i kostené korčule. Nik nevie, čo sa s týmto vyspelým spoločenstvom stalo – záhadne a náhle sa vytratilo. Je možné, že po obdobiach dlhotrvajúceho sucha sa vyparilo spolu so životodarnou vodou. A možno ho postihla iná katastrofa – ako hovorieval spomínaný pán Dvořák, nevedno...“
Inšpirovaný týmito skutočnosťami Július Fujak vytvoril akuzmatickú skladbu Nitrianske Atlantídy. Má dve časti – prvá je venovaná prastarému Nitrianskemu Hrádku, druhá súčasnej Nitre. Základ prvej z nich, nazvanej After tvoria autentické zvuky z tejto lokality – tečúca rieka, vietor, šumiaca tráva. „Kolážou nahrávky týchto zvukov a fragmentov hry pozvaných umelcov som sa snažil zachytiť genia loci onoho fascinujúceho miesta. Druhú časť Before tvoria najmä zvuky súčasnej Nitry prevrstvené nekonvenčnými polohami hlasov, huslí, klavíra či akordeónu,“ pokračuje Júliu Fujak.
„Experimentálnym spôsobom v nej hrajú a spievajú spoluhráči z tria NE:BO:DAJ Jana Ambrózová, Andrej Pleštinský, ďalej experimentálny spevák J. M. van Schouwburg, gajdoš a výrobca hudobných nástrojov Juraj Dufek, na akustických gitarách Ondrej Veselý a môj brat Eduard, na bodhrane Zuzana Hanusová, taktiež hráči zo Swingless orchestra. Zvukovým majstrom bol Pavol Brezina z Katedry hudby a producentom Ladislav Železný z pražského projektu Radiocustica.“
E-kniha, vydaná v angličtine s podtitlom Text on Music (and) Semiotics je orientovaná na hudobnú semiotiku, estetiku a reflexiu experimentálnej hudby. Keďže je v interaktívnom pdf formáte, nájdete na nej nemálo internetových odkazov, okrem iného aj na skladby J. S. Bacha, V. Godára, F. Zappu či samotného autora.
