NITRA. Hlavnú cenu na 24. ročníku Cineamy, ktorá sa nedávno konala v Nitre, získal Stanislav Kováč z Dražoviec. Porotcov celoštátnej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby mimoriadne upútala druhá časť jeho dokumentu Hory, batoh, kamera. Niet sa čo čudovať, už prvá časť bola úspešná – na vlaňajšej Cineame za ňu dokumentarista, kameraman a dobrovoľný strážca prírody získal Cenu predsedu NSK a zároveň prvú cenu v kategórii autorov nad 21 rokov v sekcii dokument. Celkovo má Stanislav Kováč na konte osem filmov a ani jednému z nich nechýba cena z rôznych prehliadok a súťaží neprofesionálnych filmárov.
Tešia ho reakcie divákov
Dokument divákom prináša atraktívne zábery prírody a zvierat, ktoré bežný človek nemá šancu zažiť. Stanislav Kováč vlastne urobil dve jeho verzie – pôvodná 33-minútová sa už dostala na obrazovky STV2, ale už so zmeneným názvom Hory, zver a strážcovia, s druhou, kratšou verziou uspel v celoštátnom kole Cineamy, kde podľa súťažných podmienok nemala mať viac ako 20 minút.
„Cena ma veľmi potešila, ale nie je pre mňa podstatná, dôležitá je spätná väzba od divákov. Dokument sa v pôvodnej dĺžke premietal na novembrovom festivale Vysoké hory Nitra a môžem povedať, že bol divácky veľmi úspešný. Rovnako sa páčil aj návštevníkom banskobystrického Ekotopfilmu, kde reakcie filmovaných zvierat a situácií vyvolali smiech aj slzy dojatia,“ povedal Stanislav Kováč.
Adrenalín v skalách
Na prvú časť dokumentu Hory, batoh, kamera zbieral materiál 3-4 roky, samotná výroba filmu trvala zhruba mesiac. Tvoria ho netradičné pohľady na jeleniu čriedu z okolia Dražoviec, medvede z Veľkej Fatry, záchranu hniezda bociana čierneho neďaleko Dražoviec, sčítavanie kolónie zimujúcich netopierov v jaskyni na východnom Slovensku či život danielov bielych v Bielych Karpatoch.
Rovnako dlho spracovával aj druhú časť dokumentu, ktorá je výsledkom poctivej ročnej práce v teréne. „Nebol pre mňa žiadny problém nadviazať na prvý diel filmu. Som priamym účastníkom deja, zosnímam rôzne činnosti – napríklad ako krúžkujeme mláďatá vtákov, ako zachraňujeme živočíchy – a nakoniec film zostrihám,“ skonštatoval víťaz Cineamy.
Pôvodná 33-minútová verzia dokumentu obsahovala päť príbehov z prírody, kratšia, s ktorou súťažil, tri. V prvom sa kameraman a dokumentarista vybral do Veľkej Fatry filmovať hlucháňov. „Jeden z nich stratil plachosť natoľko, že ma začal naháňať a útočiť na mňa. Ustúpil som z jeho teritória a z diaľky som ho nafilmoval ako hrdého víťaza,“ spomína na zážitky počas filmovania.
Druhým príbehom dokumentu zaznamenal krúžkovanie mláďat sokolov sťahovavých vo Vtáčniku. „Okrem krásnych scenérií a adrenalínových záberov mi táto filmovačka vysoko v skalách priniesla aj veľkú radosť – sokoly sťahovavé v na Slovensku takmer vyhynuli, od roku 1990 nasledujúcich 24 rokov nebolo u nás zaznamenané ich hniezdenie, preto som veľmi rád, že sa sem opäť vrátili,“ teší sa fanatický obdivovateľ a strážca prírody.
Karolko a Katka
O jeho nesmiernej láske k prírode svedčí aj tretí príbeh filmu, v ktorom sa podieľal na záchrane Karola – mláďaťa orla kráľovského. „Prvýkrát som v Zoborských vrchoch objavil, ako si tu rodičovský pár orlov chystá hniezdo. Prostredníctvom kamery som ho tak trochu staval s nimi,“ usmieva sa Kováč.
„Sledoval som, ako nakládli vajíčka, ako sa vyliahlo mláďa. Keď však lesníci v blízkosti hniezda začali robiť prieseky lesom, orlov vyrušili a tie z hniezda odleteli. Ani do večera sa nevrátili, tak som malé orlíča nakŕmil. Nechcel som ho hneď vziať z hniezda, predpokladal som, že sa jeho rodičia vrátia.“
Nevrátili sa však ďalšie štyri dni, počas ktorých filmár liezol na strom a mláďa vlastnoručne kŕmil. Keď orlíča zostávalo stále samo, vzal ho domov, kde ho starostlivo kŕmil ďalšie štyri dni. Volal ho „501-tka“, podľa čísla krúžku na nohe.
„Keď sme objavili hniezdo orlov kráľovských v horách neďaleko Topoľčian, rozhodli sme sa spolu s Jozefom Chavkom, predsedom Ochrany dravcov na Slovensku, osirelé mláďa umiestniť do neho. Perspektívni adoptívni rodičia už v hniezde jedno mláďa mali, ale našu „501-tku“ bez problémov prijali. Do hniezda ju vyniesol Jozef, ktorí malé orlíčatá pomenoval Karolko a Katka.“
Cenou ovenčený dokument Hory, batoh, kamera 2 už mieri na celosvetovú súťaž do Rumunska, Stanislav Kováč práve dokončuje anglický preklad. Neostáva nám už len zaželať mu rovnakú priazeň poroty a divákov ako doma.
Stanislav Kováč kŕmi v hniezde orlie mláďa. (zdroj: Archív S.K.)
Víťaz s diplomom Hlavnej ceny Cineamy 2016. (zdroj: Pavel Kuna)
