NITRA. Na neopakovateľnú party s hudbou, zábavou, občerstvením a, samozrejme, kopou úsmevov sa zmenila vernisáž Galérie úsmev a krst Nitrianskeho mostu úsmevu. Stal sa ním železničný most pre peších spájajúci mesto s Čermáňom. Od minulej stredy nie je ošumelým sivým mostom, pretože ho zdobia originálne výtvarné diela, smajlíkovia a rôzne nápisy. Často sa opakuje najmä veta „tu sa môžeš usmiať, aj úsmev opätovať“.
Pokrstili šampusom
O úsmevy nebola núdza ani počas slávnostného otvorenia vynoveného mosta. Kapela Five+ návštevníkov správne naladila hneď úvode, kedy svoj mini koncert odpálila modusovským hitom Úsmev. Hostí privítal moderátor Ján Greššo, predstavitelia mesta, iniciátori myšlienky aj jeden z dvadsiatky vystavujúcich umelcov – fotograf Jaroslav M. Kupčo. Efektnou sabrážou s mečom – aj keď až na štvrtý pokus – most aj Galériu úsmevu šampusom pokrstila Zdenka Kukanová, prezidentka nadácie Sovička.
Železničný most dostal novú tvár vďaka iniciatíve Súkromnej strednej umeleckej školy na Škultétyho ulici v Nitre – jej riaditeľa Stanislava Krošláka a hlavne pedagóga školy Daniela Brogyányiho. Od momentu, čo mu v hlave skrsol nápad skrášliť most, až do jeho sprístupnenia, ubehli tri mesiace.
Aby sme neboli „bručouni“
„Denne chodím tadiaľto do školy a v jedno sychravé ráno som si na moste všimol prázdne rámy. Zrejme v nich niekedy boli sklá, aby chránili ľudí pred vetrom, tie časom zmizli a zostal po nich len tmel. Povedal som si - tu bude výstava! A mala by tu byť aj nejaká galéria, tak Galéria úsmev! A hneď mi napadlo, prečo by sa most nemohol volať most úsmevu? Všetko to dohromady pasuje,“ spomína Daniel Brogyányi, ktorý sa s nápadom obrátil na riaditeľa školy Stanislava Krošláka. Spoločne začali uvažovať, ako by túto dobrú myšlienku zrealizovali a kde by na ňu zohnali peniaze. Napokon sa všetko podarilo aj vďaka grantu od Nitrianskej komunitnej nadácie.
„A prečo práve úsmev? Ľudia sa totiž na seba neusmievajú, často sa ani nezdravia. Sú na seba, ako Česi hovoria, takí „bručouni“. Tak sa to nejako zmeňme! Kto bude mať úzkosť v duši, nech sa prejde po tomto moste, určite sa na neho niekto usmeje a on bude odchádzať veselší.“
Inšpiroval ich Warhol
Pre to, kto môže na moste vystaviť svoje dielo, neboli žiadne limity. Autormi nemuseli to byť akademicky vzdelaní ľudia či renomovaní výtvarníci. Mohol vystaviť každý, kto s radosťou niečo vytvoril. „Kto sa po moste prejde, nájde tu napríklad diela profesionálnych výtvarníkov ako Karol Felix, Jana Farmanová, Jozef Dobiš, Ján Huňady, diela pedagógov a žiakov našej strednej umeleckej školy, ale aj detí z umeleckých škôl – ZUŠ Jozefa Rosinského, SZUŠ Heleny Madariovej a Ateliéru Médea,“ pokračuje Daniel Brogyányi.
„Tiež neplatili žiadne obmedzenia pri voľbe výtvarných disciplín. Sú tu reprodukcie grafík, malieb, kresieb či fotografií. Priznám sa, že som vo finále zabudol na môjho dobrého priateľa úžasného fotografa Jaroslava M. Kupča, ktorému som o tomto nápade hovoril. Dnes som to napravil – na moste sme urobili malú inštaláciu jeho fotografií, ktoré tu však nemôžu zostať nastálo, sú tu len počas vernisáže.“
Ambíciou autorov projektu mostu úsmevu sú vernisáže nových výtvarných diel. Ako Daniel Brogyányi prezradil, v októbri plánujú výstavu v kontexte s umením Andyho Warhola. „Viete, žiadna galéria nie je slávna, pokiaľ tam nevystavujú slávni umelci. Neviem si predstaviť slávnejšieho výtvarníka, ktorý má slovenské korene, ako je Andy Warhol. Takže na moste úsmevu chceme urobiť výstavu slovenského pop-artu – diel Jozefa „Danglára“ Gertliho, Dana Meluzina a spoločnosti Andyho Warhola.“









