NITRA. Zhruba tri roky pôsobí na hudobnej scéne kapela Jindroband Blue Notes. Nielen Nitrania ju môžu poznať z rôznych kultúrno-spoločenských podujatí. Hrala vo viacerých kluboch a podnikoch v našom meste, na nitrianskom džezovom korze, nedávno niektorí jej členovia na medzinárodnom dixielandovom festivale v Banskej Bystrici a v máji kapela spolu s Poliakmi, Maďarmi a Čechmi vystúpila aj na Stredoeurópskom džezovom moste v Hradci Králové. Najbližšie sa predstaví v rámci Nitrianskeho kultúrneho leta 17. júla o 18. h v mestskom parku na Sihoti.
Nielen klasický džez
Skupinu založili členovia pochádzajúci z rôznych kapiel - Jindřich Vídenský (klávesy, klarinet, saxofóny, spev), Zuzana Rojková (spev, tenorsaxofón), Emil Pinter (basgitara), Milan Blaškovič (gitara) a Stanislav Kertész (bicie). Majú bohaté skúsenosti nielen z pôsobenia na Slovensku, ale aj v západnej Európe.
„Nápad založiť novú kapelu sme dostali spolu so Zuzanou, ktorú som poznal z viacerých hudobných skupín. Spája nás spoločný pohľad na chápanie džezu,“ hovorí Jindro, známa osobnosť slovenskej hudobnej scény.
V kapele sa postupne vystriedali viacerí speváci a hudobníci. „Myslím si, že mali iné predstavy o hudbe a konkrétne džeze, ktorý chceme hrať, niektorí, hlavne tí mladší, nezvládli náročnosť práce v kapele,“ vysvetľuje. Súčasní členovia neberú hranie ako zárobkovú činnosť, ale ako hobby. Nehrajú často, zhruba raz do mesiaca – v kluboch, na festivaloch a podujatiach pre širšie publikum. V Nitre vystupovali napríklad vo Frankieho rock klube, kde mali prvý koncert, v bývalej Drevárni, Pube 33, Music a Cafe. Okrem Nitry aj v Leviciach, Trnave, Seredi, Banskej Štiavnici a iných mestách.
Kapela hrá nielen džez, ale aj pop a rock. „Baví nás hrať a robiť svojím spôsobom náročnú muziku – nielen klasickú džezovú, ale džez ovplyvnený hudbou súčasných černošských muzikantov. Mimo klasických džezových skladieb Armstronga, Charlesa či Fitzeralda priberáme do svojej hry napríklad
melódie od Wondera, Cockera či Marleyho a iných súčasných interpretov. Podľa môjho názoru je džez, ktorý sa v súčasnosti na Slovensku hrá, síce technicky dokonalý, ale stráca sa z neho „džezová šťava“, je akýsi obsahovo hudobne monotónny. Džez bol niekedy veselý, tancovalo sa na naň, dnes z tohto žánru urobili koncertnú záležitosť odtrhnutú od ľudí,“ myslí si líder Jindroband Blue Notes.
Úspechy s Istropolitanou
Jindřich Vídenský je hudobne činný už od mladosti. Je zakladajúcim členom Revival Jazz Bandu Bratislava, hral v kapelách Hermits, Istropolitana a dlhé roky viedol Štúdio N na Agrokomplexe v Nitre. Keď ho prijímali na Pedagogickú fakultu, dostal ako nestranník „nestranícku úlohu“ pôsobiť aj v cimbalovej hudobnej zložke súboru Ponitran. Hudobne spolupracoval aj so súborom Zobor pri SPU. Aktívne pôsobil v rôznych hudobných zoskupeniach v okolí Nitry - v Lapáši, Mojmírovciach, Šuranoch aj u vojakov v Nitre. Okrem pôsobenia s triom Egona Gnotha a ďalšími hudobníkmi v EGO Group hral vo viacerých inscenáciách DAB, napríklad Fidlikant na streche.
Keď pracoval v Bratislave, hrával v špičkovej amatérskej vysokoškolskej kapele Istropolitana. Niekedy si s nimi zaspievala Zora Kolínska či Peter Lipa, ktorý práve začínal svoju hudobnú kariéru.
„Naša kapela bola veľmi populárna, v anketovom hlasovaní vtedajšieho celoštátneho týždenníka sme sa stali najobľúbenejšou kapelou. Predbehli sme aj známe hudobné skupiny Velčovského, Hronca či Ofermana,“ spomína Jindřich Vídenský. „V známom „Véčku“ si s nami zaspieval aj Karol Duchoň. Bol v dobrej nálade, na celú sálu začal vykrikovať, „ahoj, Jindro“ a všetkých Bratislavčanov poslal „niekam“. Bol veľký lokálpatriot, Nitrančanov vyzdvihoval.“
S Istropolitanou hral Vídenský zhruba tri roky, potom, keď slovenskí hudobníci začali vo veľkom hrávať „vonku“, sa skupina rozpadla. Niektorí členovia zostali doma, iní odišli do zahraničia.
„Teodor Launer, ktorý kapelu zakladal, doteraz hrá vo Švajčiarsku. Bol som tam s ním hrať na Silvestra v roku 2000 a s úžasom som zistil, že v celom Davose, vychytenom lyžiarskom stredisku, hrali len dvaja živí muzikanti so „samohrajkou“, spolu so mnou traja. Jeden bol dokonca od nás z Komoče neďaleko Nových Zámkov. Éra živých muzík už skončila, ešte hrajú tak na výletných lodiach.“
Istropolitana – rovnako ako iné kapely – robila každý rok prehrávky svojich skladieb. V jej repertoári muselo byť 60 % domácej tvorby zo socialistického tábora a 40% zo „západu“. „Do džezovej podoby sme napríklad upravili aj ruskú pesničku Široka strana maja radnaja. Predsedom prehrávkovej komisie osvetového strediska bol vtedy Bartolomej Urbanec. Hudobne to nemalo chybu, ale medzi štyrmi očami mi Urbanec potom povedal: To ste si z nich spravili prču?“ smeje sa Nitran.
V Rakúsku odmietli farebný televízor
Nitran hral aj v kapele Štúdio N, ktorá patrila pod Agrokomplex. V 70. rokoch na krajskej súťaži v Zohore ako mimobratislavská kapela obsadili prvé miesto, „vytreli zrak“ takým vtedajším špičkovým skupinám ako Zajace so šéfom Pavlom Zajačkom či Taktici. „Ako víťazi sme boli aj v televízii, ľudia vyvaľovali oči, čo sa to hrá mimo hlavného mesta. Za odmenu nás krajský výbor strany ako naj amatérsku kapelu vyslal do Rakúska, kde sme hrali na plese Komunistickej strany Dolného Rakúska - len za to, čo sme zjedli a vypili. Chceli nám dať farebný televízor z tomboly, ale na hraniciach by sme mali problémy, tak sme ho radšej nechceli.“
Vídenský má celý život hudbu ako koníčka, neštudoval ju, je amatér, ale ovláda praktické veci, ktoré sa hudby týkajú. Študoval geológiu na priemyslovke v Spišskej Novej Vsi. Chcel pokračovať na vysokej škole v Bratislave, ale pre zlý kádrový posudok sa na ňu nedostal. Išiel do Ostravy na Vysokú školu banskú, smer geologický prieskum a hlbinné vŕtanie.
„Robil som v Štiavnici banského geológa, projektoval som a robil vrty na pitnú vodu okolo Nitry – v Párovských Hájoch, Ivanke, Bodoku, Diakovciach ale aj inde na južnom Slovensku. Na dva roky som cez Slovkoncert ako slobodný umelec odišiel hrať do Nemecka. Spolu s nitrianskym muzikantom Štefanom Hojčušom sme v polovici 60. rokov zakladali kapelu Revival Jazz Band Bratislava. Spievala s nami vtedy vynikajúca džezová speváčka Helena Príbusová,“ spomína Jindro.
„Mali sme ísť raz hrať do Švajčiarska, ale bolo to v čase normalizácie. O 12. h na príkaz prezidenta Husáka zatvárali hranice a bola by to fakticky emigrácia. Mal som rodinu, tak som si to rozmyslel. Pracovne som odišiel do Nitry a už som s nimi nehral,“ dodal Jindřich Vídenský.
