NITRA. Pribinova Nitrawa sa už po piaty raz usídlila v nitrianskom podhradí. Festival včasnostredovekého života v rámci slávností Nitra, milá Nitra po prvýkrát otvorili v archeoparku na Martinskom vrchu. Odtiaľ sa Pribinov sprievod pobral cez mesto do podhradia – návštevníci sa tu po dva dni ocitli na dobovom trhu, zoznámili sa s tradičnými remeslami, dobovými zbraňami, odievaním, kuchyňou i hudbou. Užili si dobové scénky, príbehy, súboje bojovníkov, prehliadku historických kostýmov aj ohňovú šou.
Piekli placky
V tomto roku sa festivalu zúčastnilo najviac historických skupín. Bol medzi nimi aj Satyros z Nitry, ktorý zatiaľ nevynechal ani jeden ročník Nitrawy. Momentálne má skupina 15 aktívnych členov z Nitry a okolia.
„Reprezentujeme slovanský dobový tábor bohatšieho vladyku s jeho družinou a poddanými, ktorý si vyrazil na cestu. Máme dva stany – väčšie klasické áčko známe už u Vikingov a rozšírené aj v strednej Európe a menší otvárací stan z 9. storočia pre dve osoby, ktorý sa bežne používal na vojenské ťaženia,“ vysvetľuje Juraj Mudrák. „Keďže prezentujeme aj dobovú kuchyňu, spravili sme rekonštrukciu malej poľnej piecky, ktorá sa dá vyrobiť navŕšením kameňov a obmazaním blatom. Vpredu a vzadu sú otvory – jedným sa prikladá drevo, druhý slúži ako komín. Na vrchu je otvor, ktorý vyhrieva napríklad kovaný hrniec alebo sliezske misky, na ktorých sme pripravili placky.“
Placky boli z múky, vody a štipky soli, ochutené tým, čo bolo v danej dobe k dispozícii – zmesou z lesných plodov či medom. Na piecke pripravili aj zeleninový vývar zo zeleru, mrkvy, húb a strukovín. „Možno málo ľudí vie, že mrkva nebola vždy oranžová, ale napríklad fialová, hnedá. Oranžovú vyšľachtili Holanďania, neskôr sa rozšírila do Európy,“ doplnil Mudrák.
V dobovom tábore sa návštevníci oboznámili aj s vtedajšími zbraňami a časťami výzbroje – prilbami, krúžkovými košeľami, štítmi, sekerami, bulavami, kopijami aj koženými nátepníkmi na ruky.
Mince s Oravou či Devínom
Libor Švagera s manželkou prišiel od Nitrawy z obce Huslenky neďaleko Vsetína. Sú členmi občianskeho združenia, ktoré sa špecializuje na historické remeslá – kováčstvo, keramikárstvo, odlievanie do vosku, umeleckú výrobu zo šúpolia a podobne.
„Ja som cinolejár, manželka sa venuje šperkom. Predvádzam razbu mincí z hliníkových plieškov. Deti si môžu vyraziť svoju originálnu mincu – po údere kladivom sa vzor z pripravenej matrice - napríklad hrad Orava alebo Devín - odtlačí do pliešku,“ ukazuje Libor Švagera. „Keďže chodíme aj na templárske akcie, máme i templársku bulu, čo je replika bankového žetónu. Na jednej strane sú dvaja muži na jednom koni, na druhej Šalamúnov chrám v Jeruzaleme. Keď ste si u templárov uložili peniaze, dostali ste doklad o tom, koľko ste si uložili, za aký poplatok a k tomu bankový žetón.“
Venujú sa avarskej lukostreľbe
Umenie lukostreľby v podhradí predvádzali členovia historického lukostreleckého klubu Fekete Solyom (Čierny sokol) z Marcelovej. Poobliekaní v tradičných kaftanoch divákom predstavili rôzne druhy lukov – húnsky, avarský, asýrsky, skýtsky, turecký, maďarský, indický... Streľbou na rôzne materiály dokumentovali silu prieraznosti lukov.
Vedúcimi klubu sú Valéria a Peter Bogárovci. Vznikol asi pred 15 rokmi, v súčasnosti majú 18 členov. Predvádzajú streľbu v pohybe, vo formáciách i na povel. Ich majstrovstvo poznajú ľudia nielen na Slovensku - z pretekov v lukostreľbe v zahraničí si priniesli množstvo cenných medailí.
„Venujeme sa avarskej lukostreľbe z 8. – 9. storočia, ktorá v tom čase slúžila na lov, boj, prípadne zábavu. Šípy, tulce či chrániče si vyrábame sami, tiež niektoré luky, ale väčšinou ich nakupujeme u renomovaných výrobcov prevažne v Maďarsku. Šípy robíme z borovicového, smrekového či cédrového dreva, v prípade silnejších lukov z jaseňa a topoľa. Luky sa štandardne vyrábajú hlavne z javora, celodrevené z tisu, jaseňa či agátu,“ vysvetľuje Michal Poništ. „Kompozitné luky sú vytvorené z dreva a vrstiev rohoviny a šliach. To umožňuje vyrobiť menšie luky, s väčšou silou ale rovnakým náťahom.“
Bežné luky, ktoré ľudia poznajú, majú dĺžku okolo 2 metrov, jazdecké sú dlhé v priemere asi 120 cm, ale výkonovo sú podobné, ak ich ešte aj neprevyšujú.
U Libora Švageru ste si mohli vyraziť mincu. (zdroj: (ČE))
Fekete Solyom pri jurte – tradič- nom obydlí nomádskych Avarov. (zdroj: (ČE))
Dobovú hudbu v Nitrawe hrali Páni času. (zdroj: (ČE))
Pribinova Nitrawa v podhradí pritiahla množstvo návštevníkov. (zdroj: (ČE))
