NITRA. Pod názvom Jsou ještě mezi námi sa v Salóne Nitrianskej galérie predstavuje Eliška Čabalová. Predmetom záujmu pedagogičky na fakulte umenia Ostravskej univerzity – v ateliéri Obalový knižný dizajn – sa stala, pochopiteľne, kniha.
„Klát“ z papiera a zlata
„Knižka ma zaujíma predovšetkým ako čitateľa, ale dlhé roky aj ako objekt – jeho obsahová stránka nielen čo sa týka textu, ale aj typografie a ilustrácie. Ku knihárskemu umeniu som pričuchla v Brne - na strednej umeleckej škole som sa stretla s profesorom Jindřichom Svobodom, ktorý bol jedným z najlepších českých i európskych knihárov. A to bolo istým spôsobom zaväzujúce, pretože bol ochotný učiť ma. Remeslo mi učarovalo, pretože rada robím napoly rukami a napoly hlavou, ono sa to tak pekne vyvažuje,“ vysvetľuje autorka Eliška Čabalová. „O knižnej väzbe už niečo viem, takže teraz sa tak trocha hrám a robím si z toho „srandu“. O tom je aj nitrianska výstava.“
Návštevníci výstavy vlastne prejdú akýmsi náučným chodníkom vývoja knihy - od egyptskej zvitkovej knihy až po najnovšie excesy. Výstava ponúka asi 30 objektov, pričom v poslednej miestnosti je 12 bibliofílií a autorských kníh Elišky Čabalovej.
„Knihy výstava predstavuje ako sochárske objekty, aj keď sú plne funkčné, pretože technológia je pri nich absolútne dodržaná. Tak ako sa šili stredoveké knihy, tak ich mám aj ja poctivo ušité, každá moja knižka svoje konštrukčné prvky zachováva,“ pokračuje autorka. „Ale pretože by ma to všetko v takej dokonalosti asi nudilo, robím si z toho žarty. Napríklad kodexové knihy boli veľké a ťažké. V preklade z latinčiny kodex znamená „špalek“, klát a ja mám na výstave „naozaj“ klát. Hrám sa pri tom so zlatom a bielym papierom.“
Remeslo má stále rovnaký „grunt“
Pri vytváraní objektov Eliška Čabalová využila napríklad techniku šitia. Ako hovorí, inak sa zošívala kniha v 3. storočí nášho letopočtu a inak sa šije dnes, aj keď knihárske remeslo má stále rovnaký „grunt“, základ - vystačíte si s papierom, lepidlom, ihlou a niťou. Knihárstvo je podľa jej slov konzervatívne, ale predsa sa len nejakým spôsobom inovuje - v materiáloch, v konštrukčnom spôsobe spojenia prvkov a podobne.
„V roku 2005 som začala vytvárať akýsi „cintorín“ literatúry – výstavu Vyhynulé formy, ktorú tvoria akoby „náhrobky“ jednotlivých historických väzieb. Prvých dvadsať vývojových makiet konštrukcie knihy od staroveku až dodnes je aj na tejto výstave v Nitrianskej galérii, len som ich posunula do iných súvislostí,“ vysvetľuje.
Knihy Eliška Čabalová nielen rada robí, ale aj číta. Len už vraj nie je toľko času. „Je to veľmi nebezpečné, pretože keď mám dobrú knižku, nejdem do práce, musím ju jednoducho dočítať. O tom vedia svoje hlavne moji študenti,“ zasmiala sa.
Eliška Čabalová so svojou "osobnou" Knihou mŕtvych - fotografiami už nežijúcich príbuzných, kolegov či priateľov. (zdroj: (ČE))
Autorka s novodobým kodexom - "klátom" z pozláteného papiera. (zdroj: (ČE))
Nový tovar II - stredoveká vrecúšková knižná forma. (zdroj: (ČE))
