NITRA. Do konca augusta si v Ponitrianskom múzeu môžete pozrieť výstavu Svätá Hora Athos a byzantské kultúrne dedičstvo. Autorom fotografií z miest, kam sa dostanú len muži, je profesor Ján Zozuľak.
Dvadsať kláštorov
Svätá Hora Athos, ktorá je súčasťou Grécka, sa nazýva aj autonómnou mníškou republikou, jurisdikčne patrí pod konštantínopolský patriarchát. V súčasnosti je na nej 20 kláštorov, z toho 17 gréckych, jeden je srbský, ruský a bulharský.
„Athos je atypický zjav vo svete. Vrchol hory sa od úrovne mora čnie do výšky asi 5- tisíc metrov. Niektorí ho označujú za mramorovú pyramídu, pretože je to hora, ktorú keď človek zďaleka vidí, pripomína mu obrovskú skalnú pyramídu,“ popisuje Ján Zozuľak.
„Na Athos nemôže vstúpiť ženská noha. Nie je to nijako negatívne namierené voči ženám, ale je to želanie samotnej Panny Márie, ktorá si priala, aby Athos bol miestom, kde budú žiť len mnísi a budú uctievať Božie meno. Muži, ktorí by chceli navštíviť Athos, si môžu cestu vybaviť cez kanceláriu v Tesalonikách, ktorá patrí Athosu. Keď je sezóna, je treba čakať na vybavenie aj 5-7 mesiacov, pretože denne na Athos pustia len desať zahraničných pútnikov či turistov.“
Mäso jedia zriedkavo
Podľa Jána Zozuľaka má Athos bohatú, viac ako tisícročnú históriu. Prvé neoficiálne zmienky hovoria o tom, že prví mnísi tu žili už v 4. storočí nášho letopočtu, teda v dobe, kedy sa začalo rozvíjať mníšstvo v Egypte, Palestíne či Sýrii. Dokonca existujú teórie o tom, že prvé kláštory na Athose zakladal sám cisár Konštantín Veľký.
„História Athosu sa v začiatkoch spája s menom Atanasa, mnícha, ktorý bol priateľom cisára Nikifora. Ten ho finančne podporoval, aby mohol budovať kláštory. S cisárovou pomocou postavil prvý kláštor, tzv. Veľkú Lavru na juhozápadnej strane Athosu,“ uviedol Zozuľak.
Dvadsať athoských kláštorov má dnes medzi sebou rozdelené územie, ktoré na dĺžku dosahuje asi 60 km a na šírku od 8 do 12 km. Okrem kláštorov sú tu aj menšie komplexy – skýty, kélie, kalyvy, katizmy a askitíriá. Katizmy sú malé budovy vedľa kláštorov, v ktorých býva jeden mních. Na pustých a strmých miestach sa nachádzajú askitíriá – malé príbytky či upravené jaskyne, v ktorých žijú mnísi túžiaci po askéze.
Strava mníchov je veľmi skromná – tvorí ju hlavne chlieb, olej, víno, olivy, zelenina a strukoviny. Mäso jedia mnísi zriedkavo. Kláštory na Svätej Hore zachovávajú starý zvyk pohostinnosti pre každého návštevníka. Mnohí z nich najmä v letných mesiacoch dostávajú od nich nocľah a jedlo úplne zadarmo.
Stratil sa
Na Athose sa Jánovi Zozuľakovi podarilo byť asi desaťkrát, v začiatkoch ešte počas jeho študentských čias na univerzite v Aténach. „Ako mladý neskúsený študent som mal možno viacej šťastia ako rozumu - chodil som, pozeral, fotografoval. Z tých fotiek tu však nemám ani jednu. Sami mnísi mi pobyt na Athose ponúkli si predĺžiť, takže moja prvá návšteva tu trvala nakoniec tridsať dní. Normálny pobyt trvá štyri dni,“ pokračuje Zozuľak.
„Počas tých dní som mal možnosť pešo prejsť mnoho a mnoho kilometrov. Kúpil som si mapu, ale aj tak som sa stratil. Šípky na cestičky ukazovali aj tam, aj tam, aj tam, bol som múdry, chcel som si urobiť skratku a bolo. Moja prvá návšteva bola snáď najkrajšia, pretože som obdivoval každú bylinku, každý strom, kameň, všetko sa mi veľmi páčilo, lebo to bolo niečo nové. Príroda je tu absolútne panenská - 360 km štvorcových nedotknutej prírody, akú možno nenájdete ani v amazonskom pralese. Bol tu však problém – bojím sa hadov a tých som tu stretával všade, musel som dávať veľký pozor.“
Trojručná Panna Mária
Athos sa podľa Jána Zozuľaka môže pochváliť mnohými zaujímavosťami. V jednom z kláštorov je vraj opasok Panny Márie. Traduje sa, že mnohé veriace ženy, ktoré nemohli mať deti a dostali z Athosu bielu stužku, posvätenú prítomnosťou opasku Panny Márie, po modlitbách otehotneli. Existuje tu aj hrozno kráľa Simeona, ktorý sa stal mníchom. Vinič, ktorý tu zasadil, tu rastie od 11. storočia. Ženy, ktoré z tohto hrozna zjedli, vraj tiež otehotneli.
„Človek si povie – je to pravda, nie je to pravda? Mne to podrobne vysvetľoval jeden Grék Eliáš Simeon, na čo som sa ho spýtal – je to naozaj pravda? Ty mi neveríš? odpovedal mi. Ja som dieťa z toho hrozna!“ prezradil Zozuľak príhodu z Athosu.
Na výstave je okrem snímok ostrova, kláštorov, fotografií fresiek a mozaiok z chrámu Chora z Konštantínopola (dnešného Istanbulu) aj fotografia ikony trojručnej Panny Márie s Ježiškom, ktorej originál sa dnes nachádza na Athose - v srbskom kláštore Chilandar. „Podľa tradície pred príchodom sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu vládlo v Byzancii ikonoborectvo. Sv. Ján Damaský, umelec, teológ a filozof, obhajoval tvorbu ikon a ich uctievanie. Nepriatelia mu odťali ruku, aby už obhajujúce traktáty viac nepísal. Podľa tradície sa večer modlil, zjavila sa mu Panna Mária a ruka sa mu uzdravila. On z vďačnosti namaľoval na ikonu tú svoju, tretiu ruku,“ dodal Ján Zozuľak.
Autor fotografií Ján Zozuľak. (zdroj: (ČE))
Kláštor Karakalu. (zdroj: (ČE))
Ikona Presvätej Bohorodičky trojručnej. (zdroj: (ČE))
