Po takmer dvaapolročnom pôsobení v tretej rakúskej lige ste opäť v klube svojho srdca. Mali by ste byť lídrom kabíny, aká je v nej nálada? Viete to porovnať s atmosférou, keď ste z Nitry odchádzali?
Miloš Šimončič: „Nálada je super. Keď som z klubu vo februári 2014 odchádzal, klíma v šatni nebola taká, aká je dnes, každému sa predsa lepšie hrá o postup ako o záchranu. Okolo mňa sú mladí chalani, ktorí majú neodškriepiteľne dobrý potenciál. Starý sa síce ešte byť necítim, no rád ich usmerňujem na ihrisku.“
V 32 rokoch ste hotovým „dedkom“ Barboríkovho kádra. Vo futbale ste toho preskákali mnoho, v najvyššej súťaži máte skoro 150 štartov, prvoligovú scénu ste okúsili v Česku aj Poľsku. Boli ste už niekedy v mladšom mužstve?
Ján Chovanec: „Roky plynú, no cítim sa seberovný s chalanmi. Čo-to som už v kariére odohral, skúsenosti isto mám. Nitra má dosť vysoké ambície, chcem jej pomôcť ich naplniť. S bojom o postup už mám skúsenosti počas pôsobenia v Púchove, snáď to teraz vyjde.“
Doposiaľ celú kariéru ste boli verný Pardubiciam, za zmenou klímy ste zamierili k južným susedom. Aké podmienky ste našli v Nitre?
Ondřej Vencl: „Zázemie na štadióne vrátane servisu pre hráčov je určite lepšie ako v Pardubiciach, so všetkým som spokojný. Spomedzi spoluhráčov si určite najlepšie rozumiem s Honzom Shejbalom. Poznáme sa viac než desať rokov, chodili sme spolu na základnú aj strednú školu, niekoľko rokov hrali futbal. Aj s ostatnými chalanmi však vychádzam bez najmenších problémov.“
Máte čiarky v štyroch českých mládežníckych reprezentáciách, púta na vás hlavne dobre zrýchlenie. Ako by ste seba opísali ako futbalistu a ako vnímate konkurenciu na hrote v podobe talentovaného Filipa Balaja?
Jan Shejbal: „Nerád opisujem svoje schopnosti, ale keď musím... Som rýchly, ťahový, vletím do súboja a nebojím sa vystreliť. Som iný typ ako Filip – on je vyšší, má úžasnú kopaciu techniku. Uvidíme, ako to tréner postaví, určite sa chcem dostať do základu.“
Ste odchovancom kultovej olomouckej Sigmy, naposledy ste však hrali tretiu českú ligu za Mohelnice. Aký veľký skok je to pre vás?
Filip Žák: „Vôbec nie obrovský, zatiaľ mi to problém nerobí, v kabíne sú šikovní hráči. V Mohelniciach boli dobré podmienky, v Nitre takisto. Som odhodlaný dostať sa do základnej zostavy, to je môj cieľ číslo jeden. Prioritne som pravý záložník, no nebojím sa ani postu hrotového útočníka.“
