NITRA. V celkom novej podobe sa Nitranom svojou výstavou Fantázia predstavuje neprofesionálny výtvarník Štefan Récky. Jedenásť originálnych plastík z dreva, plastu, kovu či kože môžete do konca augusta vidieť v sále Ponitrianskeho múzea.
Betlehem ako svadobný dar do Mníchova
Rodák z Nitry, ktorý dnes žije a tvorí v ateliéri v Štitároch, sa dvadsať rokov venoval predovšetkým drevu. Najmä z lipového vyrezával plastiky, sochy, reliéfy. Je autorom dreveného betlehemu, ktorý od roku 2002 zdobí vianočné námestie Nitry, podobné vyrezal aj pre sedem ďalších miest – Trnavu, Prievidzu, Košice, Veľký Krtíš, Trenčianske Teplice, Bardejov a Topoľčany. Nitriansky betlehem je zatiaľ jeho najväčšie dielo – má pôdorys 6 krát 3 m a výšku 2,7 m. Vo Vazulovej veži Nitrianskeho hradu môžete obdivovať časť zamýšľaného projektu, ktorým Récky v dreve zvečňuje najvýznamnejšie udalosti a osobnosti nitrianskej histórie. Stálu výstavu tu tvoria polychrómované drevené diela - ručné práce Slovanov, scenéria príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, benediktínsky kláštor s mníchmi pripomínajúci vydanie Zoborských listín v rokoch 1111 a 1113 a busty šiestich významných panovníkov nitrianskeho kniežatstva.
Réckeho sochy a reliéfy najmä s historickou a sakrálnou tematikou sa dostali aj za hranice Slovenska – či už ako súčasť spoločných výstav, napríklad vlani v Ríme, alebo ako originálne darčeky. Ako svadobný dar nedávno putoval do Mníchova jeho malý rodinný betlehem.
Popustil uzdu fantázii
V Ponitrianskom múzeu Štefan Récky vystavuje opäť diela najmä z dreva, ale ich tematika nie je vonkoncom historická či sakrálna. Plastiky predstavujú ľudí, zvieratá, zoomorfné bytosti a bájne tvory - napríklad Johna Lennona, tancujúcu baletku, Indiána s „čírom“, trochu strašidelnú ženu s hlavou mačky, Pegasa s rozviatou hrivou či jednorožca. Len jediná z prác je abstraktná – velikánsky uzol z plastu.
„Táto moja nová poloha – to je niečo celkom iné, ako keď som sa dlhodobo venoval plastikám z dreva. Drevo je záväzné, dajú sa z neho spraviť pekné veci, ale chýba tu istá voľnosť. Teraz som takpovediac vystúpil zo svojho zaškatuľkovania ako rezbára pracujúceho len s drevom a smelo som popustil uzdu svojej fantázii, preto sa aj výstava – moja úplne prvá - tak volá. Zistil som, že ma toto nové umelecké smerovanie začalo veľmi baviť a mienim v ňom pokračovať. Na takéto kombinované plastiky mám ďalších 20-30 nápadov, chce to len čas a dobré zdravie,“ hovorí 50-ročný umelec.
„Samozrejme, že plánujem dokončiť aj spomínaný drevený cyklus našich dejín. To je projekt na niekoľko rokov, zahŕňa rôzne výjavy - od osídlenia Nitry až po príchod sv. Otca Jána Pavla II. do Nitry v roku 1995. Keďže som skončil strednú hutnícku školu v Banskej Štiavnici, chcem tiež viacej pracovať s kovom a kombináciou drevo – farebné kovy. V kovošrote sa tiež dajú objaviť zaujímavé veci, ktorým v mojich dielach dám druhý život.“
Najťažšie sa robil Pegas
Réckeho neobyčajné plastiky sú z dreva, pomaľované farbou, kombinované s rôznymi inými materiálmi. Na viaceré z nich autor použil netradičné prvky. „Baletka, ktorá je mojou srdcovkou, má napríklad sukňu zo satelitnej paraboly. Keďže stojí len na špičkách vo veľkosti zápalkových škatuliek, musel som ju vystužiť kovom, aby mala ideálnu statiku. Busta ženy má kučeravé vlasy poskrúcané zo 170 metrov medeného drôtu a žena s mačacou hlavou má oblečený skutočný kožený kabát,“ popisuje Štefan Récky. „Najviac práce mi dal Pegas, s prestávkami som na ňom robil zhruba dva mesiace. Jednotlivé časti hrivy a operených krídel som osobitne vyrezával a pripevňoval ich na kovovú konštrukciu.“
Veľkého klauna venoval rezbár svojim dvom malým vnukom Adamkovi a Matúškovi. Aby vraj na výstave nebolo všetko také vážne, urobil ho pestrofarebného a veselého. Ďalšiu plastiku muža pomenoval Pocta mestu „P“. „Je venovaná spomienkam na Paríž, ktorý si ma páčil najviac z hlavných miest Európy, ktoré som navštívil. Francúzsko - aj keď nielen táto krajina - má v súčasnosti vážne problémy, preto som jej venoval postavu Francúza v národných farbách s Eiffelovkou namiesto srdca,“ vysvetlil Récky.
Jedinou nezafarbenou drevenou plastikou výstavy je jednorožec s rohom natretým medenou farbou. „Je z orechového dreva, ktoré má krásnu farbu a štruktúru, preto som ho len natrel transparentným lakom. Bola by ho škoda zamaľovať farbou. Pri tejto plastike mi dala tiež zabrať statika, keďže je vztýčený na zadných nohách,“ dodal rezbár.







