NITRA. Po troch knihách vydal Oto Malý nový román Tulácka škola - Vagabond school® s podtitulom Voľnosti stodola. Je tiež autorom príbehov s tuláckou tematikou Peklo v raji a Mocipánov služobník, ktoré popisujú jeho zážitky z Floridy a Venezuely. Nová publikácia ponúka niečo z domácej tuláckej scény.
Nitran má tiež na konte román Lesk biedy, ktorý začal písať ešte jeho otec a on ho po ňom dokončil. Novelu Kubánsky harmonikár, do ktorej sa pustil zhruba pred rokom a ku ktorej ho inšpirovala návšteva „ostrova slobody“, má zatiaľ nedokončenú v šuplíku.
Choroba na celý život
Napísať knihu s tuláckou tematikou bolo pre Ota Malého logickým vyústením jeho života. „Takmer celý doterajší život som robil dve veci - učil na vysokej škole a túlal sa kde-kade po štyroch kontinentoch. Boli časy, keď som bol viac tulák ako pedagóg. Nešlo len o pasiu zo samotárskej túlačky, ale množstvo zážitkov bolo pre mňa inšpiráciou k literárnej tvorbe,“ hovorí Oto Malý. „Už viac nechcem byť vandrácky učeň, odučeného a odtúlaného mám dosť – prešiel som takmer päťdesiat štátov, chcem to preto využiť na niečo prospešné. Dokázal som odolať všeličomu, len nie pokušeniu založiť tulácku školu, v ktorej bude dobre, múdro a dôstojne.“
Tuláctvo je podľa Ota Malého fenomén, jedna z foriem úniku, zmena, vyčistenie mysle, kto sa raz ním nakazí, podľahne mu chorobne na celý život.
„Túlanie je ťažko presne definovať, má viacero foriem, napríklad od jednohodinového tuláctva, keď ideš z práce inou cestou, cez poldňové, víkendové, sezónne až celoživotné. Hodinoví tuláci sa asi nestihnú túlať inde ako po svojom meste, ale myslím si, že aj oni uvidia a skúsia niečo nové. Niekedy sa dá zatúlať aj vo vlastnom byte zapratanom nepotrebnými vecami. Dá sa túlať vo vlastne mysli, v sne, na internete. Túlajú sa nielen bezdomovci, bezprizorní ľudia bez prostriedkov a domova. Tuláctvo sa môže stať životným štýlom naškrobených manažérov sediacich za počítačom v klimatizovanej kancelárii, bohatých, vysokovzdelaných a finančne zabezpečených ľudí. Túžbou všetkých je uniknúť zo stereotypu života, hodiť za hlavu starosti a každodenný stres, pokúsiť sa o nový reštart.“
Podľa spisovateľa sa túlaním možno vyhnúť riešeniu viacerých problémov, okrem finančných a závažných zdravotných, ktoré človek už má. „Terapia túlaním“, spôsobujúca dôkladné prečistenie mysle a pomoc telu, sa môže stať účinnou prevenciou pred starosťami a trápením a možnosťou splniť si svoje sny.
Zábava, relax aj seriózne vedomosti
Kniha dáva návod, ako neorganizovane cestovať. Túlanie je multidisciplinárna záležitosť. Tulák, ktorý chce prežiť, musí byť zbehlý vo všeličom, aby prežil – od jazyka, geografie, histórie, meteorológie až po psychológiu. Musí vedieť, do ktorej krajiny ide, mal by poznať jej kultúrne, historické či náboženské pozadie, aby vedel odhadnúť ľudí a ich správanie.
Knihu Tulácka škola - Vagabond school® písal autor zhruba rok. Uplatnil v nej svoje vlastné skúsenosti a zážitky, ale sú v nej aj postrehy a vyjadrenia jeho známych a priateľov.
„Kniha je určená pre čitateľov od 15 rokov, Tulácka škola od 18 rokov. Škola ponúka zábavu, relax, ale aj celkom seriózne vedomosti rôznej úrovne, naším cieľom je, aby študent v túlaní dosiahol úroveň vysokoškoláka. Záujem o ňu je veľký, zaujímavé je, že máme viac dievčat a žien.“
Svet je s túlaním krajší
Nová kniha je podľa autora šlabikárom Tuláckej školy, ktorá má klasickú aj virtuálnu formu bez politického, ekonomického či náboženského pozadia, má tiež oficiálnu registráciu ochrannou známkou. „Je v nej dovolené všetko, čo nepoškodí jej meno, prípadne ju navonok nijako nezahanbí. Nevylučujem, že škola môže byť aj zájazdová, putujúca, až kočovná, záleží od záujmu. Veď jej potenciálni žiaci driemu všade,“ myslí si Oto Malý.
„Keď má niekto enormné vlohy na túlanie, prečo by z neho nemohol byť jednohodinový, poldňový, sezónny či profesionálny tulák? Treba ho len patrične podchytiť. Na to poslúži Tulácka škola. Je i pre tých, čo na vandrovanie vlohy nemajú, ale bažia po ňom. Veď všetko je o nielen o talente, ale najmä o drile.“
Ako ďalej autor vraví, hodnotu túlania človek spozná až vtedy, keď k nemu poriadne pričuchne a začne písať svoj nový príbeh. Brať život túlavo nie je hriech a všetko, čo ponúka nekonečné možnosti a rozširuje naše obzory, treba skúsiť aspoň raz. „S túlaním nikdy nie je nuda. Máte zo života omnoho viac a svet sa stáva zrazu krajším. Aj takáto môže byť cesta za šťastím. Veď život je príliš krátky na to, aby sme odkladali túlanie, nekonečnú rozprávku, na inokedy,“ dodal autor.
