NITRA/RADOŠINA. Aj v našom meste sa svojho času predstavili skvelí herci z ochotníckeho divadla Hlavina. Vzniklo v roku 2000 v Radošine, zo zakladajúcich členov sú dnes v divadle stále činní štyria, momentálne má súbor sedemnásť aktívnych členov vo veku od 16 do 62 rokov.
Hoci deti sa v ich hrách neobjavujú, divadlo ich už vraj celkom pobláznilo. Dorast si vychovávajú v detskom súbore Hlavina Junior. Malým hercom sa v ňom venujú dvaja členovia „dospeláckeho“ divadla - Kristína Jančovičová a Matej Močko.
Meno si dali podľa už neexistujúceho jazera
„Práve v roku 2000 sme si u nás pripomínali 80. výročie vzniku ochotníckeho divadla. V miestnych novinách sa objavil článok o slávnej histórii radošincov s nenápadnou výzvou na obnovenie ochotníckeho divadla. Tá nezostala bez odozvy, stretli sa skúsení ochotníci, ale aj nové tváre a čo bolo najdôležitejšie, človek najpovolanejší – Stanislav Štepka - sa ochotne ujal réžie. Tak vznikol súbor, ktorý si dal neskôr názov po krásnom, dnes už neexistujúcom jazere Hlavina,“ hovorí Mária Escherová, jedna zo zakladajúcich členiek divadla.
„Ochotnícke divadlo je krásny spôsob robiť krajším svoj svet, ale aj svet iných. Robíme ho pre radosť - divákov i tú svoju. Je to nielen zmysluplné trávenie času, možnosť byť dve hodiny niekým iným, príležitosť cestovať a spoznať rôzne dediny, mestá i miesta. Svoj herecký vzor máme v osobe nášho režiséra a hercoch nášho otcovského Radošinského naivného divadla. Nesnažíme sa však v žiadnom prípade niekoho kopírovať, hľadáme svoju vlastnú cestu.“
S prípravami hier - „čítačkami“ – začínajú v pôvodnom divadielku Radošinského naivného divadla, ktoré má súbor v prenájme, skúšky prebiehajú na javisku kultúrneho domu v Radošine. „Hrávame výlučne hry Stanislava Štepku, ktorý je od počiatku súboru naším jediným režisérom. A skvelým. Veľmi sa z toho tešíme a vážime si tú možnosť spolupráce, ale aj krásneho kamarátskeho vzťahu,“ pokračuje Escherová.
„Pri tvorbe scén, kulís a kostýmov sme v minulosti spolupracovali s jedným z najlepších slovenských scénografov a skvelým človekom Petrom Čaneckým, teraz sa už snažíme poradiť si sami. Spolupracujeme aj s vynikajúcimi hudobnými skladateľmi ako Ľ. Čekovská, P. Varga, J. Haško. Občas nám s kulisami vypomôžu radošinci, ale väčšina práce je svojpomocná.“
Začali Ženským oddelením
Prvou hrou súboru Hlavina bolo Ženské oddelenie. Vybrali ju aj preto, že v súbore bolo k dispozícii viac žien ako mužov. Nacvičovali ju tak, ako zvyknú nacvičovať každú hru. „Intenzívne skúšame v lete - každý večer počas pracovných dní, keďže vtedy doma v Radošine prázdninuje náš režisér. Počas jesene sa snažíme dorobiť, čo je potrebné a premiéra býva v decembri počas podujatia Radošinské Vianoce. Vtedy v rodnej obci vystúpi Radošinské naivné divadlo aj Hlavina. Ženské oddelenie malo premiéru v decembri 2000, neskôr sme ju zahrali v okolitých obciach, ale napríklad aj v Bratislave a Piešťanoch,“ prezradila vedúca súboru.
„Nešuškaj mi, aj tak sa nechycím“
Doteraz súbor uviedol šestnásť hier výlučne z pera Stanislava Štepku – Ženské oddelenie, Pavilón B, Hostinec Grand, Čierna ovca, Konečná stanica, Kúpeľná sezóna, Sedem hlavných hriechov, Celebrity, Kino Pokrok, Súpis dravcov a mnohé ďalšie. Najbližšie pripravujú premiéru hry Loď svet, uvedú ju v decembri 2016 v Radošine.
Predstavenia mávajú v priemere okolo 23 repríz. Svoju domovskú scénu v poslednom období vypredávajú aj štyrikrát, zážitkom pre nich býva plná sála Domu umenia v Piešťanoch s kapacitou 650 divákov a jedným z vrcholov je každoročné vystúpenie v Bratislave. „Hrávame v okolitých dedinách aj mestách – Nitre, Trenčíne, Rajci, Čadci, Luhačoviciach, dávnejšie v našom okresnom meste Topoľčany. A s akým úspechom? Najlepším znakom je, že po reprízach väčšinou dostávame pozvania aj o rok. Na javisku aj v hľadisku zatiaľ vždy vládla spokojnosť,“ skonštatovala Escherová.
Počas existencie divadla Hlavina zažili ochotníci mnoho komických situácii spôsobených či už chýbajúcou rekvizitou, elektrickou energiou, alebo aj nedokonalou pamäťou. Niečo takéto postihlo aj ostrieľaného herca. „Nastalo ticho, šepkárka, ktorú sme v počiatkoch mali, sa snažila o dušu, celá sála ju už počula, iba náš herec nie. Otočil sa na ňu a oznámil: „Nešuškaj mi, aj tak sa nechycím.“ A za túto úprimnú vetu dostal obrovský aplauz,“ spomenula herečka vtipnú príhodu.

