Záchrancovia hradu chystajú informačný systém. V každej časti hradu bude tabuľka, ktorá znázorní, čo sa v tom úseku kedysi nachádzalo.
SKÝCOV. Neuveriteľné objavy vydáva stredoveký hrad Hrušov medzi Topoľčiankami a Skýcovom. Nachádzajú ich dobrovoľníci, ktorí ruiny národnej pamiatky zachraňujú už viac ako desaťročie, ale aj odborníci v rámci rôznych výskumov a workshopov.
Medzi absolútny top nález tejto sezóny sa považuje objavenie štyristoročnej podlahy, po ktorej kedysi kráčali Rákociovci.
Štyristoročná podlaha
Podlahu s rozmermi asi 2x2 metre našli vo východnom paláci hradu. „Aj keď sú to len fragmenty, lebo veľká časť paláca sa pred takmer dvesto rokmi zrútila, no predsa len sme v jeho útrobách našli vyše 400-ročné podlahy, po ktorých chodili Rákociovci, Alžbeta Rákociová a určite aj František II. Rákoci,“ hovorí učiteľ Jozef Blaho zo združenia Leustach, ktorý s rodinou, priateľmi a žiakmi – bývalými aj súčasnými – už viac ako desaťročie bez nároku na odmenu zachraňuje jeden z našich najkrajších hradov.
Okrem staručkých podláh sa tu našli aj zvyšky črepov, železné predmety každodennej potreby, klinčeky, gombíky či dokonca mince. Jedna z nich môže mať podľa združenia hodnotu zlata. Prečo? „Našla sa v zásype klenby a pravdepodobne zadatuje vznik paláca takmer na rok. To môže byť niečo naozaj mimoriadne,“ hovorí Jozef Blaho.
Všetky objavené historické predmety sú teraz v rukách odborníkov, ktorí ich preskúmajú a zdokumentujú. O dva mesiace by združenie malo dostať nálezovú správu, ktorá podrobne popíše jednotlivé objavy. Tie najkrajšie a najvzácnejšie predmety sa dostanú do múzea o hrade Hrušov, ktoré si združenie Leustach vysnívalo a ktoré by mohlo byť realitou už o niekoľko rokov. Ešte predtým však hrad čaká veľa stabilizačných a záchranárskych prác.
Objavenie tejto podlahy vyvolalo rozruch. (zdroj: OZ Leustach)Lepšia predstava o živote na hrade
Práce dobrovoľníkov a nadšencov na hrade Hrušov neprerušila ani veľká krádež, ktorá sa tu odohrala vlani v máji. Zlodeji brali dobrovoľníkom všetko, čo mohli, okrem drahej elektrocentrály či krovinorezu a ďalšieho náradia, sa ulakomili napríklad aj na minerálky a malinovky.
„Už od 5. januára sme začali s prípravnými prácami, čistili sme areál, pripravovali okolie altánku, zbierali odpadky. Hlavná sezóna pre nás začala v polovici marca, spravili sme nové schodisko aj so zábradlím pre návštevníkov, aby sa dostali bezpečnejšie do hradu. Počasie už v polovici apríla dovolilo prvé murárske práce. Teraz sme asi v polovici hlavnej sezóny, v ktorej sme obnovili pomerne veľkú časť prvého predhradia aj strieľne,“ vysvetľuje Blaho.
Dobrovoľníci tiež stabilizovali ďalšie časti hradu, ktorým reálne hrozilo zrútenie a ktoré ohrozovali značné množstvo turistov mieriacich na v regióne obľúbenú zrúcaninu hradu.
Vlani Leustach postavil altánok a pridal herné prvky. Tento rok pribudnú na hrade ďalšie vzdelávacie herné prvky. Názorne ukážu napríklad to, ako dlho prírode trvá, kým sa vysporiada s rozložením čo i len jednej odhodenej plastovej fľaše.
„Plánujeme v tomto roku pokračovať v obnove hradobného múru, chceme tiež opraviť strieľne a rozšíriť oddychovú zónu. Čerešničkou bude informačný systém na hrade. Mnohí ľudia, ktorí sem prichádzajú, si nedokážu predstaviť, čo bolo v jednotlivých miestnostiach, preto každá časť hradu bude mať info tabuľku, na ktorej bude popísané, čo to je. Zároveň tam dáme malú mapku, aby turisti vedeli, v ktorej časti hradu sa nachádzajú. Pre malé deti, ktoré ešte nevedia čítať, tam budú piktogramy,“ povedala Stanislava Blahová. Návštevníci si tiež budú môcť vypočuť zvukovú stopu, ktorá znázorní zvuky jednotlivých stromov rastúcich v kopcoch okolo Hrušova.
Časť dobrovoľníkov, ktorí tento rok pracujú na hrade Hrušov. V popredí je Stanislava Blahová. (zdroj: Tomáš Holúbek)Posledná oprava bola za Masaryka
Hrad Hrušov dal koncom trinásteho storočia postaviť uhorský šľachtic Matúš Čák Trenčiansky. Fungoval štyristo rokov, vystriedali sa na ňom desiatky majiteľov. Vďaka svojej polohe kontroloval dôležitú horskú komunikáciu z Požitavia na Ponitrie.
Hrad naposledy opravovali pred vyše osemdesiatimi rokmi. Pokyn na opravy vydal prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý trávil leto na neďalekom zámku v Topoľčiankach a na hrad Hrušov si robil vychádzky.
Zrúcanina hradu Hrušov patrí v regióne k najnavštevovanejším atrakciám. (zdroj: Tomáš Holúbek)Kúpanie musí počkať, po práci na hrade bude sladšie
Dobrovoľníci prehovorili, prečo sa namiesto letného leňošenia lopotia na hrade.
HRAD HRUŠOV. Ani nezamestnaní, ani veľké firmy, ale obyčajní ľudia, nadšenci histórie a pamiatok. To sú tí, čo stoja za obnovou hradu Hrušov.
Keď tu združenie Leustach pred vyše desaťročím začínalo, hrad nebolo pod náletovými burinami takmer vidieť. Nebezpečná bola každá jeho časť, pretože celý hrad bol nestabilný a jednotlivé úseky sa mohli kedykoľvek zboriť.
To sa zmenilo práve vďaka dobrovoľníkom. „V posledných mesiacoch sa tu stretávame v skupinkách od 7 do 30 ľudí, a to nielen cez víkend, ale aj cez týždeň. Ľudia si berú dovolenky, len aby mohli prísť, pretože chcú pomôcť. Tento rok máme dobrú spoluprácu so skautingom z Topoľčianok, máme tu priateľov zo Šarišského hradu, priateľov z kláštora sv. Kataríny,“ hovorí o dobrovoľníkoch Jozef Blaho zo združenia Leustach.
Už teraz sa na hrade odrobilo o dvadsať brigád viac ako vlani o tomto čase. Pomáhajú tu aj žiaci manželov Blahových. Niektorí sem po prvý raz prišli ešte ako žiaci základnej školy, dnes sa blížia k tridsiatke. K nim patrí 26-ročný Peter Cabadaj, ktorý na hrad dorazil po prvý raz ako dvanásťročný. „Začínali sme s upratovaním na Nitrianskom hrade, na Gýmeš a Hrušov sme chodili za odmenu na výlety. Doslova sme utekali z domova, tu sme sa mohli vyblázniť. Domov sme potom chodili zničení, padli sme do postele a spali, rodičia boli spokojní,“ hovorí Peter Cabadaj, pre ktorého je práca na Hrušove koníčkom. „Niekto príde domov a skladá si modely, tak my si skladáme hrad,“ dodal so smiechom.
Osemnásťročný Michal Packa, tiež niekdajší žiak Jozefa Blaha, sám seba opisuje ako chalana z paneláku. „Človek sa na Hrušove naučí to, čo by sa normálne v paneláku nenaučil – murovať, okopávať, podieľať sa na archeologickom výskume. A v neposlednom rade to beriem ako výlet do prírody, celý deň som na čerstvom vzduchu, nesedím pri počítači,“ hovorí tínedžer, ktorý sem chodí od svojich desiatich rokov. Na otázku, prečo sa radšej nejde kúpať, ako ostatní chalani v jeho veku, sa iba potmehúdsky usmeje. „Kúpanie bude potom večer, a o to sladšie...“
Andreja Sidora na Hrušov doviedol záujem o históriu a hlavne o obdobie stredoveku. „Prirástla mi k srdcu lichobežníková bašta hneď pri vstupe, ktorú opravovali minulý rok. Vždy, keď idem okolo, rád si ju pozriem, nafotím, preskúmam.“
Roman Lehman sa tu zase popri majstroch priučil murovaniu. Na hrad prišiel ako turista, keď videl dobrovoľníkov, na pár hodín im pomohol. Potom prišiel na pár dní a dnes už na Hrušov pravidelne dochádza tri roky. „Toto je praktická história. Najviac som hrdý na našu bežnú, všednú prácu. Všetko, čo sa tu urobí, niekam ten hrad posúva,“ povedal.
Zo všetkých dobrovoľníkov, no najmä zo žiakov Blahovcov, má radosť aj František Kostroš, ktorý pôsobil ako šéf združenia Zachráňme hrady. „Bolo zaujímavé sledovať, ako sa žiaci zapájali, oni sa vlastne bavili a pritom pracovali. Vznikol u nich vzťah k Hrušovu, tí ľudia sa sem stále vracajú. Pre budúcnosť máme nádej, že my sa pominieme, ale nová generácia bude pokračovať v našej práci,“ podotkol.
Dobrovoľníci, ktorými sú často bývalí žiaci manželov Blahovcov, venujú hradu svoj čas a energiu. (zdroj: Tomáš Holúbek)
