Streda, 29. jún, 2022 | Meniny má Peter, Pavol, Petra

Rarita: Na hrade Hrušov objavili štyristoročnú podlahu

Záchrancovia hradu chystajú informačný systém. V každej časti hradu bude tabuľka, ktorá znázorní, čo sa v tom úseku kedysi nachádzalo.

Hrad Hrušov postupne odkrýva svoje tajomstvá.Hrad Hrušov postupne odkrýva svoje tajomstvá. (Zdroj: Tomáš Holúbek)

Záchrancovia hradu chystajú informačný systém. V každej časti hradu bude tabuľka, ktorá znázorní, čo sa v tom úseku kedysi nachádzalo.

SKÝCOV. Neuveriteľné objavy vydáva stredoveký hrad Hrušov medzi Topoľčiankami a Skýcovom. Nachádzajú ich dobrovoľníci, ktorí ruiny národnej pamiatky zachraňujú už viac ako desaťročie, ale aj odborníci v rámci rôznych výskumov a workshopov.

Medzi absolútny top nález tejto sezóny sa považuje objavenie štyristoročnej podlahy, po ktorej kedysi kráčali Rákociovci.

Štyristoročná podlaha

Podlahu s rozmermi asi 2x2 metre našli vo východnom paláci hradu. „Aj keď sú to len fragmenty, lebo veľká časť paláca sa pred takmer dvesto rokmi zrútila, no predsa len sme v jeho útrobách našli vyše 400-ročné podlahy, po ktorých chodili Rákociovci, Alžbeta Rákociová a určite aj František II. Rákoci,“ hovorí učiteľ Jozef Blaho zo združenia Leustach, ktorý s rodinou, priateľmi a žiakmi – bývalými aj súčasnými – už viac ako desaťročie bez nároku na odmenu zachraňuje jeden z našich najkrajších hradov.

SkryťVypnúť reklamu

Okrem staručkých podláh sa tu našli aj zvyšky črepov, železné predmety každodennej potreby, klinčeky, gombíky či dokonca mince. Jedna z nich môže mať podľa združenia hodnotu zlata. Prečo? „Našla sa v zásype klenby a pravdepodobne zadatuje vznik paláca takmer na rok. To môže byť niečo naozaj mimoriadne,“ hovorí Jozef Blaho.

Všetky objavené historické predmety sú teraz v rukách odborníkov, ktorí ich preskúmajú a zdokumentujú. O dva mesiace by združenie malo dostať nálezovú správu, ktorá podrobne popíše jednotlivé objavy. Tie najkrajšie a najvzácnejšie predmety sa dostanú do múzea o hrade Hrušov, ktoré si združenie Leustach vysnívalo a ktoré by mohlo byť realitou už o niekoľko rokov. Ešte predtým však hrad čaká veľa stabilizačných a záchranárskych prác.

SkryťVypnúť reklamu

Lepšia predstava o živote na hrade

Práce dobrovoľníkov a nadšencov na hrade Hrušov neprerušila ani veľká krádež, ktorá sa tu odohrala vlani v máji. Zlodeji brali dobrovoľníkom všetko, čo mohli, okrem drahej elektrocentrály či krovinorezu a ďalšieho náradia, sa ulakomili napríklad aj na minerálky a malinovky.

„Už od 5. januára sme začali s prípravnými prácami, čistili sme areál, pripravovali okolie altánku, zbierali odpadky. Hlavná sezóna pre nás začala v polovici marca, spravili sme nové schodisko aj so zábradlím pre návštevníkov, aby sa dostali bezpečnejšie do hradu. Počasie už v polovici apríla dovolilo prvé murárske práce. Teraz sme asi v polovici hlavnej sezóny, v ktorej sme obnovili pomerne veľkú časť prvého predhradia aj strieľne,“ vysvetľuje Blaho.

SkryťVypnúť reklamu

Dobrovoľníci tiež stabilizovali ďalšie časti hradu, ktorým reálne hrozilo zrútenie a ktoré ohrozovali značné množstvo turistov mieriacich na v regióne obľúbenú zrúcaninu hradu.

Vlani Leustach postavil altánok a pridal herné prvky. Tento rok pribudnú na hrade ďalšie vzdelávacie herné prvky. Názorne ukážu napríklad to, ako dlho prírode trvá, kým sa vysporiada s rozložením čo i len jednej odhodenej plastovej fľaše.

„Plánujeme v tomto roku pokračovať v obnove hradobného múru, chceme tiež opraviť strieľne a rozšíriť oddychovú zónu. Čerešničkou bude informačný systém na hrade. Mnohí ľudia, ktorí sem prichádzajú, si nedokážu predstaviť, čo bolo v jednotlivých miestnostiach, preto každá časť hradu bude mať info tabuľku, na ktorej bude popísané, čo to je. Zároveň tam dáme malú mapku, aby turisti vedeli, v ktorej časti hradu sa nachádzajú. Pre malé deti, ktoré ešte nevedia čítať, tam budú piktogramy,“ povedala Stanislava Blahová. Návštevníci si tiež budú môcť vypočuť zvukovú stopu, ktorá znázorní zvuky jednotlivých stromov rastúcich v kopcoch okolo Hrušova.

Posledná oprava bola za Masaryka

Hrad Hrušov dal koncom trinásteho storočia postaviť uhorský šľachtic Matúš Čák Trenčiansky. Fungoval štyristo rokov, vystriedali sa na ňom desiatky majiteľov. Vďaka svojej polohe kontroloval dôležitú horskú komunikáciu z Požitavia na Ponitrie.

Hrad naposledy opravovali pred vyše osemdesiatimi rokmi. Pokyn na opravy vydal prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý trávil leto na neďalekom zámku v Topoľčiankach a na hrad Hrušov si robil vychádzky.

Kúpanie musí počkať, po práci na hrade bude sladšie

Dobrovoľníci prehovorili, prečo sa namiesto letného leňošenia  lopotia na hrade.

HRAD HRUŠOV. Ani nezamestnaní, ani veľké firmy, ale obyčajní ľudia, nadšenci histórie a pamiatok. To sú tí, čo stoja za obnovou hradu Hrušov.

Keď tu združenie Leustach pred vyše desaťročím začínalo, hrad nebolo pod náletovými burinami takmer vidieť. Nebezpečná bola každá jeho časť, pretože celý hrad bol nestabilný a jednotlivé úseky sa mohli kedykoľvek zboriť.

To sa zmenilo práve vďaka dobrovoľníkom. „V posledných mesiacoch sa tu stretávame v skupinkách od 7 do 30 ľudí, a to nielen cez víkend, ale aj cez týždeň. Ľudia si berú dovolenky, len aby mohli prísť, pretože chcú pomôcť. Tento rok máme dobrú spoluprácu so skautingom z Topoľčianok, máme tu priateľov zo Šarišského hradu, priateľov z kláštora sv. Kataríny,“ hovorí o dobrovoľníkoch Jozef Blaho zo združenia Leustach.

Už teraz sa na hrade odrobilo o dvadsať brigád viac ako vlani o tomto čase. Pomáhajú tu aj žiaci manželov Blahových. Niektorí sem po prvý raz prišli ešte ako žiaci základnej školy, dnes sa blížia k tridsiatke. K nim patrí 26-ročný Peter Cabadaj, ktorý na hrad dorazil po prvý raz ako dvanásťročný. „Začínali sme s upratovaním na Nitrianskom hrade, na Gýmeš a Hrušov sme chodili za odmenu na výlety. Doslova sme utekali z domova, tu sme sa mohli vyblázniť. Domov sme potom chodili zničení, padli sme do postele a spali, rodičia boli spokojní,“ hovorí Peter Cabadaj, pre ktorého je práca na Hrušove koníčkom. „Niekto príde domov a skladá si modely, tak my si skladáme hrad,“ dodal so smiechom.

Osemnásťročný Michal Packa, tiež niekdajší žiak Jozefa Blaha, sám seba opisuje ako chalana z paneláku. „Človek sa na Hrušove naučí to, čo by sa normálne v paneláku nenaučil – murovať, okopávať, podieľať sa na archeologickom výskume. A v neposlednom rade to beriem ako výlet do prírody, celý deň som na čerstvom vzduchu, nesedím pri počítači,“ hovorí tínedžer, ktorý sem chodí od svojich desiatich rokov. Na otázku, prečo sa radšej nejde kúpať, ako ostatní chalani v jeho veku, sa iba potmehúdsky usmeje. „Kúpanie bude potom večer, a o to sladšie...“

Andreja Sidora na Hrušov doviedol záujem o históriu a hlavne o obdobie stredoveku. „Prirástla mi k srdcu lichobežníková bašta hneď pri vstupe, ktorú opravovali minulý rok. Vždy, keď idem okolo, rád si ju pozriem, nafotím, preskúmam.“

Roman Lehman sa tu zase popri majstroch priučil murovaniu. Na hrad prišiel ako turista, keď videl dobrovoľníkov, na pár hodín im pomohol. Potom prišiel na pár dní a dnes už na Hrušov pravidelne dochádza tri roky. „Toto je praktická história. Najviac som hrdý na našu bežnú, všednú prácu. Všetko, čo sa tu urobí, niekam ten hrad posúva,“ povedal.

Zo všetkých dobrovoľníkov, no najmä zo žiakov Blahovcov, má radosť aj František Kostroš, ktorý pôsobil ako šéf združenia Zachráňme hrady. „Bolo zaujímavé sledovať, ako sa žiaci zapájali, oni sa vlastne bavili a pritom pracovali. Vznikol u nich vzťah k Hrušovu, tí ľudia sa sem stále vracajú. Pre budúcnosť máme nádej, že my sa pominieme, ale nová generácia bude pokračovať v našej práci,“ podotkol.

 

Najčítanejšie na My Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  2. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  3. Večer stál chlieb dvojnásobok ako ráno. Ako hyperinflácia pripravila ľudí o úspory?
  4. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  5. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  6. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  7. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Stredoškoláci z Trnavy vyražajú na Shell Eco-marathon
  2. Ďalší ekologický krok BILLA
  3. Vysoké Tatry: Úrazovosť v horách narastá
  4. Orange poskytne návštevníkom Pohody najlepšiu sieť
  5. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  6. Študenti spoznali nové výrobné trendy v Schaeffler Skalica
  7. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  8. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 236
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 10 818
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 370
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 8 083
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 963
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 770
  7. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 3 433
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 163

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Vova boy, dokonaj boj
  2. Soňa Bulbeck: Ale aj tak sú všetci iba amatéri v šklbaní...
  3. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne?
  4. Juraj Halička: Zamerané na sivý zákal
  5. Štefan Vidlár: Pštrosy v písku
  6. Andrij Pylypenko: Trvalo zatvorené
  7. Kristína Jakubičková: Kráľovná zdravých raňajok
  8. Ján Raclavský: Slepí kresťanskí bojovníci
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 269
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 7 088
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 5 470
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 4 692
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 033
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 669
  7. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 3 521
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 225
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Futbalisti Gabčíkova (v bielom v zápase v Nedede) prešli celou súťažou bez jedinej prehry. A to prišli do súťaže ako víťaz 5. ligy Juh!

Ponúkame aj ďalšie štatistiky a vyjadrenia trénerov.


20m
Ghymes House charakterizujú chutné pizze a burgre.

Jedenásť rokov na trhu a stále lepší.


(PR) 8 h
Peter Privalinec, riaditeľ RSÚC, pred prehĺbenou cestnou priekopou v Janíkovciach.

Cestári prehĺbili priekopu. Upozorňujú však, že v prípade prívalového dažďa nedokáže zabrániť škodám.


9 h
Futbalisti Jelenca šiestykrát za posledných 18 rokov postúpili do najvyššej oblastnej súťaže. Tentoraz azda najmenej očakávane.

Zlatý gól zastavil čas. Jelenec šokoval sám seba i celú oblasť.


28. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Záhorie má podľa klimatológa najvyššiu pravdepodobnosť vzniku tornád.


12 h

Ďalší duchovný, ktorý pôsobil v tej istej oravskej farnosti, na svoj trest čaká.


28. jún

Priehradu ešte len napúšťajú po rozsiahlej rekonštrukcii. Je mimo prevádzky.


28. jún

V karanténe je jeden zdravotník.


28. jún

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Vova boy, dokonaj boj
  2. Soňa Bulbeck: Ale aj tak sú všetci iba amatéri v šklbaní...
  3. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne?
  4. Juraj Halička: Zamerané na sivý zákal
  5. Štefan Vidlár: Pštrosy v písku
  6. Andrij Pylypenko: Trvalo zatvorené
  7. Kristína Jakubičková: Kráľovná zdravých raňajok
  8. Ján Raclavský: Slepí kresťanskí bojovníci
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 269
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 7 088
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 5 470
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 4 692
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 033
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 669
  7. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 3 521
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 225
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu