NITRA. Na Svätoplukovom námestí vyhynuli ďalšie stromy. Problémy im spôsobuje voda stekajúca zo svahu. Nezachránil ich ani nový žľab, ktorý dalo mesto urobiť pred dvomi rokmi. Chyba sa stala už na začiatku, pri budovaní námestia – vegetačné otvory pre stromy tam umiestnili nevhodne.
Aktuálne sú na Svätoplukovom námestí štyri prázdne skruže. Stromy do nich naposledy dopĺňali na jeseň 2014. Na radnici teraz zvažujú, že zmenia druh stromov, prípadne do vnútorného okruhu vysadia trvalky a trávy.
Stromom nepomohol ani nový odvodňovací žľab. (zdroj: jk)Príliš veľa vlahy
„Úhyn pôvodných aj novovysadených stromov na Svätoplukovom námestí je dlhodobým problémom, pretože vegetačné otvory pre stromy boli umiestnené v priestore odvodnenia spevnenej plochy námestia,“ konštatovala Ľudmila Šterdasová z odboru komunálnych činností a životného prostredia na radnici.
Dodala, že ide o jasný príklad „voľakedajšej nespolupráce stavebného architekta so sadovníkom – záhradným architektom.“
Stromy sú umiestnené v betónových skružiach, ktorých dno tvoria z veľkej časti pozostatky stavieb z bývalého námestia. Steká do nich voda zo svahu a stromy postupne odumierajú. Vyzerajú, akoby vysychali – majú však premokrený koreňový systém.
Pred vyše desiatimi rokmi mesto inštalovalo do každého otvoru, kde rastie strom, jeden až tri drenážne valce. Za úlohu mali odobrať časť prebytočnej vody.
Pomohlo to len dočasne. Preto bol na jar 2014 vykopaný nový odvodňovací žľab po obvode námestia. Po jeho dokončení vymenili v prázdnych vegetačných otvoroch pôdu a zasadili okrasné liesky.
Nový žľab podľa Šterdasovej situáciu určite vylepšil, ale stromy vo vnútornom okruhu aj tak neprežili. „V tomto prípade je nutné spomenúť značné klimatické zmeny, hlavne teplé daždivé zimy, kde postupne topiaci sa sneh nahradili intenzívne zimné dažde.“
Ďalšie stromy už možno do prázdnych skruží nezasadia. (zdroj: jk)Mreže neukradli
Mesto teraz uvažuje, že do prázdnych otvorov vo vnútornom okruhu vysadí iný druh stromov, prípadne neformálne kvetinové záhony. V takom prípade nebude treba dopĺňať na vegetačné otvory liatinové mreže
Viacerí Nitrania si myslia, že na niektorých skružiach chýbajú, lebo ich ukradli. Odstrániť ich však dala radnica.
„Námestie slúži na organizovanie rôznych kultúrno-spoločenských akcií. Pri nich dochádza k neustálemu pohybu nákladných áut aj cez liatinové mreže pri vegetačných otvoroch stromov, ktoré boli týmto spôsobom poškodené. Z uvedeného dôvodu boli nahradené štrkom, aby nedošlo k zraneniu návštevníkov,“ vysvetlila Šterdasová.
Oprava liatinových mreží nie je možná, iba osadenie nových. Ide vraj o pomerne náročnú investíciu.
Brestovce pred bankou na Štefánikovej triede. (zdroj: jk)
(zdroj: jk)Brestovcom sa darí
Na jeseň 2014 dalo mesto vysadiť okrem šiestich stromov na Svätoplukovom námestí aj stromy pred Všeobecnou úverovou bankou. Katalpy tu nahradili brestovce, darí sa im dobre. Samozrejme, kým dorastú do veľkosti predchádzajúcich katálp, potrvá ešte roky.
„Je to len druhé vegetačné obdobie. Na stromoch sme zaznamenali ročné prírastky približne 0,3 až 0,4 metra,“ povedala Ľudmila Šterdasová. Dodala, že vlani, keď bolo tropické leto, museli stromy intenzívne zalievať.
Šesť pôvodných katálp dalo mesto vykopať, pretože ich napadla štítnička. Spred banky vtedy odstránili aj železné mreže na vegetačných otvoroch a časť dlažby. Okolo stromov teraz rastú kvety a trávy.
„Vysadili sme trvalkové záhony, ktoré sú doplnené cibuľovinami, aby bol priestor intenzívne zakvitnutý od skorej jari do neskorej jesene,“ povedala Šterdasová.
Nový druh záhonu za hlavnou poštou. (zdroj: jk)
(zdroj: jk)Nové záhony sú odolnejšie
Netradičné záhony, ktoré väčšina ľudí obdivuje, sú na viacerých miestach v Nitre, napríklad aj pred mestským kúpeľom. Nájdete tu krokusy, tulipány, okrasné cesnaky, okrasné trávy, levaduľu, okrasné bodliaky, šalviu, nepetu, kniphofiu či eremurus.
„Vzhľadom na zmenu klímy musíme nahrádzať letničkové záhony xerofytnými trvalkovými záhonmi, ktoré sú odolnejšie voči tropickým letným dňom a nevyžadujú si takú intenzívnu údržbu. Aj v tomto prípade bol dodržaný princíp celo-vegetačného kvitnutia záhonu,“ doplnila Ľudmila Šterdasová.
Trvalky, trávy a bylinky dalo mesto vysadiť aj do vegetačných otvorov stromov na pešej zóne. Vyzerá to zaujímavo, nedávno si záhony fotili japonskí turisti.
Pod stromami na pešej zóne sú vysadené trvalky a trávy. (zdroj: jk)
