Jeden známy mi povedal: Keď nevyhráš ten milión, tak do Močenku už nechoď!

Teraz je v Močenku stredobodom pozornosti. Keď ide do nejakého baru alebo krčmy, ľudia ukazujú naňho prstom, že to je „ON“. Volajú ho k stolom a pýtajú sa napríklad, čo je nové v Egypte. Vypytujú sa ho na všetko možné a všetci mu držia palce. Jeden známy mu povedal: „Keď nevyhráš ten milión, tak do Močenku už nechoď!“
„Je to príjemné, ale všetkého veľa škodí. Našťastie, nespyšnel som z toho. Som stále taký istý ako predtým. Aspoň dúfam. Ani neplánujem, že by som sa mal meniť,“ informoval nás s úsmevom finalista súťaže TV JOJ Miliónový tanec Ivan Draškovič z Močenku.
Ordinuje si vážne tréningové dávky
„Prvé kolo finále bude Free style. Každý si bude tancovať, čo bude chcieť. Ja tradične zostanem pri hip hope a discu. Na finále sa poctivo pripravujem. Bol som sa pozrieť aj v nejakých iných tanečných kluboch, kde by som mohol získať inšpiráciu.
Trénujem v Kultúrnom stredisku – kláštore v Močenku so svojou tanečnou skupinou Ex Jumper. Ordinujem si vážne dávky. Okrem toho mám pripravený hudobný mix, na ktorý som tancoval vo finále a zohnal som si na to aj kostým.“
Tanec pod pyramídou
„Keď sme tam prišli, tak sa mi tam vôbec nepáčilo, lebo som od toho čakal niečo úplne iné. Doviezli nás do nejakej umelo vytvorenej oázy uprostred púšte. Myslím, že tú oázu urobili pre ťažkých pracháčov. Napriek tomu som si na ňu zvykol. Dokonca sa mi začala aj páčiť. Bolo to azda aj preto, že sme boli perfektný kolektív. Tréningy boli strašne náročné a do toho to príšerné teplo...
Mali sme však aj jeden pekný výletík k pyramídam. Vidieť na vlastné oči pyramídy a sfingy v Egypte, to bol vždy môj tajný sen. Dokonca sme si pred jediným divom sveta, ktorý ešte existuje, aj zatancovali, a kameramani nás natočili, aby diváci pri telkách u nás doma mali nejaké šou.“
S tanečníkmi zo Serede sú ako bratia
„S Johnnym Perfektom sme riadna partia. Jednoducho – ako bratia. Poznáme sa už dosť dlho a nemáme žiadne problémy. Voľakedy, keď som začínal, bol Johnny Perfekto môj tanečný vzor. Zoznámili sme sa v Močenku na súťaži, ktorá sa volala Jednoducho tanec. Bola to jedna z najlepších súťaží na Slovensku a tam som sa zoznámil aj s inými Sereďanmi. Boli vynikajúci. Od nich som odkukával rôzne tanečné prvky a nahrával som si aj ich muziku.
Jožka Heráka som spoznal až v Egypte. Je fajn a je s ním sranda. V latinsko-amerických tancoch je úplne vynikajúci. Klobúk dole.“
Rástlo mu to pred očami a bolo to zelené
Ivan Draškovič vyštudoval elektrotechnickú školu vo Vrábloch. Stal sa mechanikom elektrotechnických zariadení a potom šiel ako každý správny chlap na vojnu. V Ružomberku pri spojároch sa naučil morzeovku, a potom ho prehodili do Štúrova k tankistom. Na vojne v službe vraj nikdy netancoval, ale občas si to vynahradil vo voľnom čase v športovej hale. Keď sa vrátil do civilu, zháňal prácu, ale bez praxe to bolo ťažké. Tak zobral sezónnu prácu záhradkára.
„Bavilo ma to, lebo ostávalo za mnou niečo pekné. Rástlo mi to pred očami a bolo to zelené. Krása. Potom som ešte robil trénera v Močenku, v klube Jumping and Jump. Neskôr som odtiaľ aj s niektorými tanečníkmi odišiel a založil si vlastnú tanečnú školu Ex Jumpers. V Jumping and Jump som tancoval deväť rokov a už ma nebavilo stále iba súťažiť. Chcel som aj niečo zarobiť, lebo práce nebolo. Preto som si založil vlastnú tanečnú skupinu. V Ex Jumpers tancujeme hip hop, break dance, electric bugy, disco danc a snažíme ich zmiešať do jedného tanečného mixu. Hovorím tomu – z každého rožku trošku. Je to tanečná šou, kde by si mal každý divák prísť na svoje, aby to bolo fajn. V Ex Jumpers nie sú iba Močenčania. Chodia tam tancovať aj dvaja Sereďania Miro Žilka a Peťo Tison, ktorí sú podľa mňa najlepší tanečníci break dance na Slovensku.“
Neposlušné kĺby
Sú to len také maličkosti. Kĺby občas trošku neposlúchajú a niekedy aj chrbtica. Ale mám takú istú predstavu ako Johny Perfekto: „Počujem hudbu a je mi jedno.“
Husle na stene
Tie husle mi dal môj dedko, ktorý už, bohužiaľ, zomrel. Teraz mi visia v izbe ako pamiatka naňho, lebo som ho mal rád. Ja som sa tiež ako žiak venoval muzike. Štyri roky som chodil na klavír, ale ma to prestalo baviť. Tak som to nechal a už som sa venoval len tancu.
Keby som vyhral milión...
Keby som vyhral milión, v prvom rade by som všetkých Močenčanov, čo mi držali päste, pozval na pivo. Potom by som si určite zaplatil nejakú super tanečnú školu, lebo tancom sa chcem aj živiť. Fakt by ma tešilo, keby som sa dostal na Brodway. Neviem si predstaviť, ako to tam klape, a ani ako by som sa tam vlastne dostal. S miliónom to však problém nebude. Takisto by som určite prestal fajčiť. Som fajčiar, a preto som si z Egypta doniesol aj vodnú fajku. Páči sa mi, ako vyzerá a je to dobrý relax. Keď tu máme nejakú párty sadneme a pofajčievame si. Fajčenie však vôbec nie je dobré! Fajčenie je nezdravé! Fuj! Chcem sa odučiť. Keď vyhrám milión, zaplatím si tiež odfajčovací kurz a fajčiť prestanem.
Ľudia na okolí mi strašne držia palce a fandia mi, lebo vedia, ako tancujem. Všetci si už pripravujú telefóny a kredity, že mi budú posielať hlasy. Tak na to sa teším. Keď budem všetkých pozývať na pivo, možno mi z toho milióna nič nezostane. Nevadí...
MARIÁN MRVA