NITRA. Cyklus prednášok o živote v stredoveku nedávno uzatvorili prednáškou o stredovekej Nitre. To, že bol záver venovaný práve Nitre, nie je náhoda. Už onedlho - 2. septembra - si naše mesto pripomenie 768. výročie udelenia výsad slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1248 uhorský kráľ Belo IV. – traduje sa, že z vďačnosti za pomoc v boji proti Mongolom. Nitra tak získala napríklad právo slobodného trhu, právo voľby predstaviteľov mesta či právo rozhodovať v sporoch a súdiť previnenia v meste bez zásahov šľachty.
Minulosť je oveľa pútavejšia
Podľa Daniela Balka, autora cyklu prednášok, výučba histórie v školách dodnes pozostáva často len z memorovania dôležitých mien a dátumov. Rozhodol sa preto otvoriť Verejnú školu stredoveku a ukázať, že naša minulosť je oveľa pútavejšia.
„V prvom cykle prednášok v Stredovekej taverne sme kombinovali dôležité dejinné udalosti s rôznymi doplňujúcimi informáciami, ktoré sa bežne v škole neučia, napríklad socio-kultúrne súvislosti zániku Rímskej ríše, myšlienkové a hodnotové zdroje vzniku barbarského či kresťanského práva, ale aj to ako na Slovensku vznikali stredoveké osady a mestá, ako vyzerali a podobne. Cyklus sme uzatvorili prednáškou o stredovekej Nitre,“ hovorí Daniel Balko, historik a člen dobového spolku Militia Portalis. „Zrejme v septembri začneme s ďalším cyklom desiatich prednášok. Chceme ich oživiť aj premietaním historických filmov s výkladom.“
Pozitívny vývoj zastavili Mongoli
Podľa Balka je Nitra najstarším písomne doloženým sídlom na Slovensku a najvýznamnejším sídlom zostala aj v rámci vznikajúceho Uhorska. „Nitra mala výnimočnú pozíciu. Zhruba v roku 800 tu vzniká sídlo nitrianskeho kniežatstva a nasledujúcich 400 rokov sa Nitra môže pochváliť trvajúcim permanentným rastom bez nejakých zásadných negatívnych dopadov. V období, kedy vojny či nájazdy často končili vypálením a zničením sídiel, toto Nitru štyri storočia obchádzalo. Až v roku 1242 vpád Mongolov zastavil tento pozitívny vývoj,“ vysvetľuje Balko.
„Udelenie výsad slobodného kráľovského mesta Belom IV. v 1248 sa už udialo v čase, keď bola Nitra menšia a výsady mali Nitre pomôcť v opätovnom rozvoji. Cestovateľ a geograf Al-Idrísí v prvom cestopise sveta z druhej polovice 12. storočia Nitru opisuje ako veľké, bohaté, rozvinuté a úspešné mesto. Žiadne iné mesto v priestore stredo-východnej Európy takto neopísal. Do 12. storočia sa pojmom civitas vo význame mesta v uhorských listinách uvádza iba Nitra. Je jediným mestom v Uhorsku, ktoré má z 12. storočia doloženú existenciu trhového richtára, konkrétne v Zoborských listinách. Trh v Nitre musel byť taký významný, že si vyžadoval človeka, ktorý ho koordinoval.“
V čase rozmachu mohla mať 5 000 obyvateľov
Význam Nitry bol podľa Balka oveľa väčší, ako si my dnes vieme predstaviť. Najväčší rozmach dosiahla v 11. – 12. storočí. Zo spomínaných štyristo rokov úspešného rastu bola Nitra tristo rokov sídlom, aj keď nie samostatného územia, ale istého údelu či už v rámci Veľkej Moravy alebo Uhorska, ktorý pokrýval zhruba celé územia dnešného Slovenska. Narodili sa tu pravdepodobne štyria uhorskí králi, podľa legiend v Nitre zomrel Ladislav I. Svätý.
„Spolu 23 kniežat a vojvodov v Nitre sídlilo s celým svojím dvorom, vojvodcovský dvor bol hneď po kráľovi druhý najvýznamnejší. Za panovania kniežaťa Gejzu, ktorý bol v konflikte s kráľom Šalamúnom, bola Nitra nepísaným hlavným mestom Uhorska, lebo jeho vojvodcovský dvor bol významnejší ako kráľovský,“ konštatuje Daniel Balko.
„Keď hovoríme o stredovekej Nitre, nemyslíme Nitru v dnešnom ponímaní. Vtedajšie mesto nebol jeden administratívny celok, z hľadiska právneho rozdelenia ich bolo viacej – samostatné bolo Horné mesto, Dolné mesto, Párovce, samostatnú správu malo aj územie medzi Horným a Dolným mestom - patrilo kapituli. Podľa odhadov historikov mohlo v týchto častiach v 12. – 13. storočí spolu bývať aj 5 000 obyvateľov, čo je veľa, keďže v tom čase mala väčšina sídiel mestského typu asi 1000 - 1 500 obyvateľov. Taká Bratislava bola v tom období oveľa menšia, ešte len vznikalo Dolné mesto, samostatne fungoval hrad.“
Kati ako ránhojiči
Obyvateľmi Nitry v čase udelenia mestských výsad boli mešťania, právne povýšení na úroveň šľachty. Boli právne slobodní, mali právnu samosprávu a v prípade odvolania sa odvolávali priamo panovníkovi alebo taverníkovi. Šľachtické práva v meste neplatili. Mešťania mali právo slobodne nakladať s majetkom, obchodovať, právo po celkom Uhorsku navštevovať trhy bez platenia poplatkov.
„Väčšina obyvateľov mesta, ktorá sa zaoberala remeslom, bola preto relatívne bohatá. Určite bohatšia ako vidiečania, ale to neznamená, že by v meste nežila chudoba. Naopak bola väčšia ako na dedinách, lebo na vidieku bol človek súčasťou rodiny a spoločenstva, ktoré sa o svojich členov postarali. Chudoba v meste sa spájala do rôznych zlodejských cechov. Skutočnosť, že v Nitre vznikol špitál či chudobinec, ktorý od kráľa dostával na svoj chod 200 zlatých ročne z trhových výsad, znamená, že mesto muselo riešiť, čo s chudobnými a staršími ľuďmi,“ poznamenal Balko.
Tým, že Nitra výsadami získala i trestné právo, mala právo vykonávať súdne procesy. Podľa Balka je predpoklad, že vtedajšie najväčšie zločiny ako zrada či lúpež boli súdené minimálne spolu s taverníkom ako hlavným sudcom kráľovstva, ale bežné rozhodnutia, ktoré mohli skončiť napríklad odťatím ruky, vykonávalo mesto. Určite sa trest smrti sťatím v niektorých úkonoch vykonával aj v Nitre.
„Dodnes je otázne, kde kati v Nitre mohli žiť, ani z histórie nepoznáme ich mená. Vieme, že stredoveká spoločnosť katov potrebovala, ale zároveň to boli vydedenci spoločnosti. Katovské domy boli zvyčajne na kraji mesta, alebo za opevnením. Okrem vykonávateľov trestov boli kati aj akýmisi ránhojičmi - pomáhali ľuďom najmä so zlomeninami, keďže dobre poznali anatómiu tela. Kat navyše v meste vykonával aj služby šarhu a likvidoval potulné zvieratá.“
Nočná potreba väčšinou končila na ulici
Po zániku Rímskej ríše nastala podľa Daniela Balka doba barbarská a tá okrem iného znamenala aj absolútny prepad hygieny. Nečistota pomáhala rýchlejšiemu šíreniu rôznych nákaz a epidémií V stredovekých mestách neexistovala kanalizácia, ktorá bola v rímskych mestách bežná. Nočná potreba väčšinou končila na ulici, cez deň ľudia využívali klasické latríny, ktoré boli obyčajne v zadných dvoroch domov, kde bolo aj hnojisko. Nezriedka boli aj v kuchyniach.
„Vo veľkých stredovekých mestách musel byť v teplých mesiacoch neuveriteľný smrad, preto si bohatší ľudia stavali vily na vidieku, aby sa nemuseli v lete zdržovať v mestách. Aj tu bol smrad, ale menší, a ľudia boli v tom čase na podobné veci menej hákliví ako dnes,“ pokračuje Balko.
„Verejné toalety neboli. Keď „to“ na človeka prišlo v meste a nestihol dobehnúť domov, mohol sa len uchýliť niekde do tmavej uličky. Vykonávať potrebu na verejnosti bolo inak trestné. Na stredovekom hrade na vykonávanie potreby fungovali prevéty – výklenky, ktoré vystupovali z vonkajšej steny hradieb. Existovali dokonca ľudia špeciálne určení na odstraňovanie tohto biologického odpadu. Keď sa zistilo, že je to vhodné hnojivo na zvyšovanie úrodnosti, vo veľkých mestách sa z toho stala smradľavá, no celkom výnosná práca.“
Mestské kúpele boli aj v Nitre
Stredoveký človek však nebol úplne nehygienický, isté normy mal, ale určite nie ako dnes. V mestách v tom čase boli mestské kúpele, v Nitre sa nachádzal minimálne jeden kúpeľ, v 16. storočí dva, kde však stáli, nevieme. „Kúpele boli bežnou súčasťou meštianskeho života, neboli finančne náročné a ľudí do nich priťahovali aj rôzne iné radovánky ako len očista.“
Slabá hygiena, zlá monotónna strava, prepracovanosť, vojny či násilné činy boli príčinou toho, že sa ľudia v stredoveku bežne nedožívali vysokého veku. Bola veľmi veľká najmä úmrtnosť detí, ktorá priemerný vek života človeka veľmi znižovala.
„Do 18 roku veku bola možno až 50%-tná úmrtnosť, ale kto sa už tých 18 rokov dožil a mal šťastie na relatívne vyrovnanú stravu, nepadol vo vojne či neumrel počas lúpežného prepadnutia, mohol sa dožiť 50-60 rokov. Podľa kostrových nálezov vieme, že vtedajší ľudia, ktorí zomreli vo vyššom veku, boli veľmi opotrebovaní,“ dodal Daniel Balko.
