NITRA. Na stabilizáciu Rolfesovej bane, prírodnej pamiatky v centre Nitry, poslanci konečne našli peniaze. Ide však len o desatinu sumy, s ktorou počíta projekt na záchranu bane pred eróziou vypracovaný v roku 2008.
Za schválených 100-tisíc eur urobí mesto opatrenia, ktoré majú aspoň na čas zastaviť zosuv svahu. Improvizované riešenie bude v podobe gabiónov - kameňokošov. Keďže ide o zásah do územia vo štvrtom stupni ochrany, potrebný je súhlas okresného úradu, odboru životného prostredia.
Radnica zároveň plánuje osadiť plot v dolnej časti Rolfesovej bane. Dôvodom je bezpečnosť.
Mesto dá oplotiť aj dolnú časť bane, ktorá susedí s obytným domom a detským ihriskom. (zdroj: jk)
(zdroj: jk)
(zdroj: jk)Jemné pletivo, nie mreže
„Spracovaný je návrh novej ohrady, jej dodanie od dodávateľa bude približne o mesiac,“ povedal prednosta radnice Igor Kršiak.
Baňu ohradia zo strany od obytného domu na Braneckého ulici 1, 3, 5, „aby neprišlo k prípadnému úrazu hrajúcich sa detí v tejto lokalite“. Nedávno tu vraj zo skaly takmer spadlo dievčatko.
Náklady na oplotenie radnica nevyčíslila. Podľa našich informácií má byť z jemného pletiva, aby nekazilo pohľad na baňu. Z hornej strany, kde sa zosúva ulica, sú osadené mreže a pred nimi betónové zábrany. Ich časť sa už prepadla.
Časť betónových zábran sa prepadla. (zdroj: jk)
(zdroj: jk)Drôtené koše s kameňmi
Svahy sa zosúvajú už desiatky rokov, ulicu nad baňou preto museli uzavrieť. Peniaze na sanáciu pomocou kameňokošov schválili poslanci na júnovom rokovaní.
„Realizovaný bude kritický úsek zo strany Fabrickej ulice. Gabióny stoja vlastnou váhou, ich ukladanie bude urobené tak, aby zásyp, ktorý bude realizovaný zo strany budov, mal spevňovací účinok,“ informoval prednosta.
Mesto si práce objedná, vraj by sa mali robiť už v tomto roku. Presný vzhľad kameňokošov zatiaľ nie je známy. Pre predstavu - drôtené koše vyplnené kameňmi sa nachádzajú aj pred malým Tescom v centre, oddeľujú chodník od cesty.
Pred začatím prác treba zosúvajúci sa svah zamerať. Súvisí s tým aj odstránenie časti náletovej zelene, ktorá rastie v bani.
Fabrickú ulicu od bane oddeľuje plot, jej časť je už uzavretá. (zdroj: jk)Dom nad priepasťou
Rolfesova baňa je unikátna aj tým, že sa nachádza prakticky v centre mesta, medzi obytnými domami. A práve tie ohrozuje. Časť spomínanej Fabrickej ulice, po ktorej voľakedy jazdili autá, sa už pred rokmi prepadla, priepasť sa teraz blíži k budovám.
Rodinný dom Martišovcov stojí na okraji skalného masívu. Kedysi sa pán Martiš okolo neho bicykloval. „Dom je ohrozený z dvoch strán, videl to primátor aj poslanci. Už desať rokov žiadame mesto, aby s tým niečo urobilo. Iné nepočujem, len že nie sú peniaze,“ hnevá sa pani Anna Martišová, ktorá prišla na problém upozorniť aj na rokovanie zastupiteľstva.
Pripomenula, že mesto zatiaľ urobilo len to, že ohradilo ulicu, „takže nemôžeme po Fabrickej ulici prejsť ani pešo“. Obyvatelia musia chodiť do centra okľukou. To sa v dohľadnej dobe určite nezmení.
Dom Martišovcov (vľavo) na archívnej snímke zo zimy, keď baňa ešte nebola zelená. (zdroj: jk)
(zdroj: jk)Erózia postupuje
Prvý projekt, ktorý mal zastaviť eróziu a zosuv svahov Rolfesovej bane, je zo sedemdesiatych rokov. Nikdy sa nerealizoval. Najnovší projekt dalo mesto vypracovať v roku 2008. Uvažuje s nákladmi vyše jedného milióna eur.
Mesto sa opakovane pokúšalo získať peniaze z mimorozpočtových zdrojov, no neúspešne. Situácia je vážna, spomína sa aj v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja Nitry, ktorý v marci schválili poslanci.
V materiáli sa píše, že rozpad skalného masívu ohrozuje obyvateľov: „Jednotlivé úseky južnej lomovej steny možno označiť za silno až extrémne silno ohrozené eróziou, ktorej priebeh vedie k postupnému deštruovaniu strmých skalných stupňov, ich rozpadu prevažne na veľmi malé bloky.“
Ak mesto nezasiahne, pri ďalšom postupe erózie možno očakávať ohrozenie ďalších 1020 metrov pozemkov.
Rolfesova baňa je chránená prírodná pamiatka. (zdroj: jk)Unikát starý milióny rokov
Rolfesova baňa, známa aj ako Nitriansky dolomitový lom, je chránená prírodná pamiatka od roku 1982. Šedý ramsauský dolomit a vápenec sú staré vyše 200 miliónov rokov.
Dolomit tu ťažili ešte medzi 1. a 2. svetovou vojnou, používali ho na štrkovanie ciest a stavbu domov. Ak sa podarí baňu stabilizovať, má sa podľa mesta využívať na rekreačné a kultúrno-športové účely.
