Keď vypadol prúd, ľudia si spievali spolu s Five+

Hrajú Deep Purple, Queen, Cream, Jimiho Hendrixa, B. B. Kinga či Omegu, majú však aj vlastnú tvorbu.

NITRA. Zhruba dva roky funguje na nitrianskej hudobnej scéne kapela Five+. Ľudia ju mohli počuť na viacerých klubových akciách, naposledy hrala na otvorení Mostu úsmevu na železničnej stanici a v parku v rámci Nitrianskeho kultúrneho leta.

Kapelu dnes tvoria piati muzikanti, ktorým je blízky rock, džez, soul aj blues – spevákom je Aurel „Ajo“ Jansčák ml., na basgitare hrá Vojtech „Béla“ Kertész, na klavesách Martin Bíro, Jozef „Jimi“ Ružička je gitarista a Stano Kertész trieska do bicích.

Béla má rád náhody

„Začínali sme v roku 2011, keď som po zhruba 15-ročnej pauze zacítil chuť venovať hudbe a kapele. Chceli sme nitrianskemu publiku ponúknuť rockovú hudbu 60. a 70. rokov, ktorú som počúval ako chalan. Samozrejme, na takýto štýl hudby potrebujete aj hudobníkov. Boli sme len ja s bratom Stanom, keď sa k nám pridal gitarista Wannes z Belgicka,“ spomína Béla Kertész na začiatky vtedy ešte kapely menom Three+, ktorej dal názov pôvodný manažér skupiny Miloš Luprich.

„Dvadsaťtriročný Wannes Hobin nám akoby „padol z neba“. Stano ho spoznal cez kamarátku, s ktorou v tom čase chodil, na jednej „jamovačke“ v klube. Bol to človek, ktorý sa nám presne hodil - bluesman, rocker a zároveň spieval. Zo začiatku bola malá jazyková bariéra, ale zvládli sme to.“

Kapele však stále chýbal klavirista, ktorého intenzívne hľadali. V tom čase Béla oslovil aj terajšieho speváka kapely Aja Jansčáka, aby u nich hral na klávesy. „Jeho otca Aurela Jansčáka som poznal ako výborného nitrianskeho klaviristu, predpokladal som, že má dobrý príklad v svojom otcovi. K spolupráci však nedošlo,“ pokračuje Béla.

„Potom som sa úplnou náhodou spoznal s Martinom Bírom z Veľkého Zálužia - odvtedy mám rád náhody – a pustil som mu nahrávky zo skúšky s Wannesom. Skladby sa mu zapáčili a nadviazali sme spoluprácu. Zapadol medzi nás úplne perfektne. Ľudsky aj muzikantsky.“

Po roku pauzy opäť hrali

Od začiatku bolo jasné, že Wannes v Nitre nebude navždy. Muzikanti cvičili, urobili zopár vystúpení, chutilo im to, zo spolupráce mali pôžitok. Názov kapely sa však musel zmeniť na Five+, pretože Four+ - podľa počtu muzikantov v kapele – neprešiel, znel im smiešne. „To „+“ malo znamenať vždy nejakého hosťa na vystúpení. Bolo to krásne obdobie, hrávali sme aj Wannesove skladby plus cover verzie.“

Po odchode Wannesa mala skupina asi rok pauzu, ale bubeníkovi Stanovi sa náhodou podarilo zohnať náhradu – gitaristu Jimiho Ružičku z Chrenovej. „Začali sme opäť skúšať. Repertoár Five+ bol zostavený pre zhruba súčasných päťdesiatnikov, tak som bol zvedavý, či to bude vyše 30-ročnému Jimimu po chuti, ale zapadol medzi nás,“ poznamenal Béla.

Rozbehnutej skupine sa po zverejnení záberov zo skúšobne na sociálnej sieti ozval klávesista Martin Bíro s otázkou, či Five+ pokračuje. „Odpovedal som - áno, môžeš nastúpiť! Náš staronový člen prišiel na skúšku aj so svojím kamarátom a hudobníkom Jarom Bartošom, výborným saxofonistom. Zase dobrý človek! Z chuti sme si „zajamovali“. Jaro Bartoš zostal ako to „+“ v kapele, stal sa príležitostným hosťom, ktorý obohacuje naše vystúpenia svojím umením na saxík.“

Netrvalo dlho a získali aj speváka. Ajo chodieval do firmy, kde má svoju kanceláriu, a počul tam Five+ skúšať. Raz neodolal a zaspieval si s nami, mal predsa hudobné cítenie. „Všetci sme sa zhodli – veď ty máš výborný hlas, prečo s nami nespievaš? A už bol náš,“ prezradil Béla.

Zradila ich tepelná poistka

Prvý (predpremiérový) koncert v spomínanej zostave mala Five+ v music bare Santana, premiérový v rock klube u Frankieho. Bol problém sa niekam usadiť, prišli najmä muzikanti a ich rodinní príslušníci.

„Atmosféra bola výborná, tu sme spravili prvú oficiálnu nahrávku nášho koncertu na DVD - záznam urobil Martin Ralík, kamery mali na starosti Peter Singer aj s mojím spolužiakom Karolom Rujderom. Nahrávka bola určená len pre úzky okruh kamarátov a známych,“ hovorí Béla.

Five+ potom s úspechom vystupovala v ďalších puboch a kluboch - 33, Dilema, Zvonica, vo Furmanskej vinárni, v parku v Insule, v obciach v okolí Nitry a v Hurbanove.

Počas vystúpení nie je núdza o humorné situácie. Béla nám jednu prezradil. „Keď sme hrali v bare Dilema, na Klokočine náhle vypol prúd. Zhasli svetlá, nastala tma. Zradila nás tepelná poistka na prívodnom 220v kábli. My sme síce hrali, ale nebolo nás počuť, mikrofón nefungoval. V pasáži, kde išli len bicie so spevom, sa k nám pridali aj poslucháči. Mysleli si, že to tak bolo plánované a celkom sa im to páčilo. Asi po 30 sekundách Stano ihneď spustil intenzívne sólo na bicie, medzitým už elektrina naskočila a ľudia nadšene tlieskali náhodnej šou. Pokračovali sme ďalej, ako by sa nič nestalo.“

„Nevera“ sa akceptuje

Skupina hrá covery, ale má aj vlastné skladby. Gro jej repertoáru tvorí hudba 70. – 80. rokov – Doors, Deep Purple, Queen, Cream, Thin Lizzy, Jimi Hendrix, Omega, Eric Clapton, Procol Harum, Garry Moore, Van Halen, Carlos Santana, B.B. King, Tracy Chapman a podobne. Z našej a českej hudobnej scény si od nej vypočujete napríklad Turbo či IMT Smile. „Našou ambíciou nie je byť revivalová kapela, hráme zmes klasickej rockovej hudby od svetových rockových legiend. Vyberáme si hodnotné skladby, ktoré nehrá každá kapela,“ vysvetľuje Béla.

„Čo sa týka našich vlastných skladieb, v tomto smere je najpotentnejší Jimi, ktorý robí texty aj hudbu. Ja som tiež niečo napísal, Ajo takisto tvorí a občas s niečím prídu aj ostatní spoluhráči, ktorí všetko tímovo dotvoria. V budúcnosti preto nie je vlastná tvorba vylúčená.“

Vo Five+ majú podľa Bélu slobodu v tom, že každý člen si môže popri činnosti v kapele realizovať aj svoje „bočné“ a sólové projekty, takže „nevera“ v tomto smere sa v skupine akceptuje. Typickým príkladom je bubeník Stano, ktorý paralelne účinkuje v minimálne ďalších dvoch kapelách. „Prax hrať aj mimo našej zostavy má svoje výhody - úžasná rutina a ďalšie skúsenosti. Tým, že nie sme závislí na zárobku z hudby, dá sa to. Je to koníček, máme radosť z vystúpení. Nemáme preto problém účinkovať aj na charitatívnych podujatiach.“

Ich najväčší koníček

Béla Kertész pochádza z muzikantskej rodiny - otec je harmonikár samouk, všetci štyria bratia sú hudobníci - dvaja bubeníci a dvaja basgitaristi. Vyrastal na rockovej hudbe, ale ani netušil, že ju raz sám bude hrať. Prvý raz držal gitaru ako 15-ročný. „Sám som sa naučil, najprv na basovej gitare, na akustickej zvládnem pár akordov. A odvtedy som hrával s s prestávkami stále - po zábavách, svadbách... Mal som vlastnú kapelu Weekend, ale v roku 1993 skončila,“ spomína Béla, inak vyštudovaný stavbár. „Spieval som celý repertoár a začal som mať problémy s hlasivkami. Bol som s tým aj u lekára a na jeho odporúčanie som radšej prestal spievať. Vo Five+, ktorá je mojím najväčším hobby, spievam len okrajovo, ale stále dosť.“

Spevák Aurel Jansčák ml. robí manažéra vo firme svojho otca, ktorý je tiež známym hudobníkom. Založil skupinu Axxe, ktorá hrá art-rock inšpirovaný klasickou hudbou. Sám hrá na klavíri, Hammond organe a iných klávesových nástrojoch.
„Ja som hru na klavíri vyštudoval na ZUŠ-ke, ale spev nie. V kapele Five+ nehrám, len spievam. Spev milujem,“ hovorí Aurel ml., ktorý doteraz neúčinkoval v žiadnej inej skupine. Vraj nebola príležitosť. Svojím prejavom napriek tomu pôsobí veľmi suverénne, uvoľnene, akoby celý život nerobil nič iné len spieval.

„Kapela je aj môj najväčší koníček, je to síce skôr stratová ako zárobková činnosť, ale to nie je podstatné. Milujem džez, soul, blues aj rock. Soul a džez sú mi asi feelingovo najbližšie,“ pokračuje Ajo. „Hudbe sa chcem určite venovať aj naďalej. Five+ je moja srdcová záležitosť, no zároveň som otvorený aj novým možnostiam.“