NITRA. Po tretíkrát počas jej vyše 20-ročnej histórie otvorili v Nitre výstavu Výtvarný salón Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutým 2016 (ZPMP). Už 21. ročník celoslovenskej súťažnej prehliadky prináša to najlepšie, čo mentálne postihnutí ľudia z celého Slovenska vytvorili za uplynulé obdobie. V Ponitrianskom múzeu môžete do 30. septembra vidieť ich kresby, maľby, mozaiky, koláže, práce z textilu, pedigu, hliny, vlny a rôznych prírodných materiálov. Výtvarná súťaž nie je nijako vekovo obmedzená, svoje diela do nej posielali deti, mládež, dospelí aj seniori.
Z hlavného mesta do regiónov
„Výstava ponúka veľa krásnych prác z celého Slovenska - z domovov sociálnych služieb, špeciálnych škôl, združení i jednotlivcov. Snažíme sa ňou verejnosti prezentovať talent ľudí s mentálnym postihnutím a rúcať predsudky. Aj keď sú na pohľad často iní, nie sú o nič horší ako my. Sú medzi nimi veľké talenty, čo vidno aj na týchto prácach. Výstavou týmto ľuďom dávame možnosť zažiť pocit úspechu a ocenenia,“ zhodnotila Iveta Mišová, riaditeľka republikovej centrály ZPMP.
Na začiatku organizovania Výtvarného salónu ZPMS stála Adriana Pekárová, akademická maliarka Katarína Kuzmová, ktorá je aj garantkou tohto ročníka, Viera Záhorcová a ďalší ľudia. „Čo vedia robiť ľudia s mentálnym postihnutím často krajšie, lepšie ako my? Vedia sa vyjadriť umením, maľovať, kresliť... Tak vznikla myšlienka ukázať tvorivosť a talent týchto ľudí aj verejnosti. A funguje stále aj vďaka ministerstvu kultúry, ktoré nás dlhé roky podporuje,“ doplnila Mišová.
Kedysi sa Výtvarný salón ZPM konal len v Bratislave, ale potom si organizátori povedali, že sa vyberú aj do regiónov. Dnes je každý piaty „jubilejný“ ročník v hlavnom meste, všetky ostatné sú v mestách rôznych kútov Slovenska.
Diela s dušou
Ako povedala Eva Števková, riaditeľka nitrianskej, Výtvarný salón vznikol ako prvý v Nitre. V čase, keď ešte žil Pavol Sika, ho organizovali v Nitrianskej galérii. Potom malo podujatie rok pauzu a o rok sa konalo už pod názvom Dobrý deň, Nitra. Výtvarný salón sa potom organizoval ako celoslovenská prehliadka.
„V tomto roku sa súťaže zúčastnilo najviac zariadení – 93. Veľmi aktívne sa zapojili špeciálne základné školy. Môžem povedať, že sú v nich veľkí odborníci v oblasti výtvarnej výchovy, vedia deti veľmi motivovať. Dostali sme spolu 816 prác, z nich sme na výstavu vybrali 247 – individuálnych i kolektívnych. Ceny v rôznych kategóriách podľa zvolenej techniky dostalo 31 prác,“ skonštatovala Števková. Vek pri hodnotení nerozhoduje, aj 50-ročný človek môže kresliť ako 4-ročné dieťa. Podstatné pre porotu je, keď vie esteticky vyjadriť svoje pocity či priania. „Nepotrebujeme dokonale krásne kresby, potrebujeme diela, do ktorých dá človek dušu. Spolu s ostatnými členmi poroty – Mariánom Žilíkom, Antonom Števkom a Martou Hučkovou – som žasla, aké sú tieto práce úžasné,“ zdôraznila Števková.
Dodala, že kresba je pri zdravotnej diagnostike mentálne postihnutých najdôležitejšia. „Aj keď títo ľudia nevedia či nechcú rozprávať, kresbou nám povedia, ako sa cítia, aké majú potreby a nálady. Výtvarnou činnosťou si na druhej strane sami robia radosť.“
Maľuje, ako sa mu chce
Na výstave má svoje práce – jedna z nich je aj ocenená - František Tóth z Devínskej Novej Vsi, ktorý je autista. „Rád maľujem a kreslím a moje diela na výstavu často posielam. Ceny som dostal už ako školák, svoje obrazy dnes aj predávam,“ ukazuje na vystavené obrázky s figurálnymi aj abstraktnými motívmi. „Maľujem, ako sa mi chce, námety a techniky si vymýšľam sám, používam aj zlatý prášok a na to priesvitný lak. Teraz mám výstavu mojich obrazov v nemocnici Milosrdných bratov v Bratislave. Prial by som si vystavovať vo Vatikáne.“

