Chodecká skupina trénera Petra Mečiara v Nitre sa nedávno rozrástla o nového člena. Daniel Kováč sa pred týždňom už tešil zo striebornej medaily na majstrovstvách Slovenska. Ale poďme pekne po poriadku. Jeho príbeh totiž stojí za pozornosť.
Z rodiny s 13 deťmi
Pätnásťročný chlapec zo Šale doteraz nemal ľahký život. Pochádza z rodiny s 13 deťmi. Dvaja jeho súrodenci sa už osamostatnili, ale ostatní stále bývajú spolu s mamou. Ako trojročnému mu zomrel otec. Keď mal Dano 9 rokov, strávil časť života aj v detskom domove.
K atletike pričuchol doma v Šali pred dva a pol rokom, v poslednom období sa mu venoval tréner Mittermayer. Dano si vybral chôdzu. Atletiku si doslova zamiloval a so začiatkom nového školského roka dostal životnú šancu – pod svoje krídla ho prichýlil Peter Mečiar, bývalý tréner olympijského víťaza Mateja Tótha.

Za dva mesiace sa zlepšil o 2,5 minúty
„V lete za mnou dochádzal na tréningy autobusom zo Šale každý deň. Zvažoval som pre a proti, Dano totiž nepochádza z jednoduchého prostredia. Ale videl som, ako veľmi chce, a preto som zaňho zabojoval,“ rozhovoril sa P. Mečiar. Pomohol s jeho prestupom do deviatej triedy na základnú školu do Nitry. „Riaditeľ základnej školy na Mudroňovej ulici Juraj Rus Dana v športovaní podporuje, tiež sa mu snaží pomôcť v jeho neľahkej situácii, uvoľňuje ho na dopoludňajšie tréningy a veľmi sa zaujímal aj o to, ako šiel na majstrovstvách,“ pokračuje Mečiar.
Chodecký tréner mal problém zohnať pre talentovaného atléta internát. S ubytovaním mu však pomohol riaditeľ Spojenej školy Jaroslav Maček po tom, ako mu opísal Danov príbeh.
Mladý Šaľan sa špecializuje na chôdzu, v jeho veku má trať dĺžku 3 km. Za dva mesiace tréningov v Nitre sa zlepšil o dve a pol minúty. Atletickí odborníci neverili. Mysleli si, že na pretekoch v Nových Zámkoch šiel o kolo menej...
Prvý sen sa mu už splnil
„Som rád, že som v Nitre. Je to pre mňa veľká zmena, lebo trénujem viac a tvrdšie a som na to hrdý,“ vraví 15-ročný mladík, ktorý v Šali navštevoval ZŠ Bernolákova. „Tým, že som sa dostal do Nitry a môžem tu každý deň trénovať vo výbornom kolektíve, sa mi splnil sen. Veľmi som chcel tvrdšie trénovať, byť každý deň v kontakte s trénerom, vzdelávať sa a plniť si svoje želania. Ale ja mám aj ďalšie sny, ako každý športovec. Chcel by som dosiahnuť čo najviac,“ netají Dano.

Zaujímalo nás, aký majú Kováčovci život doma v Šali. „Nie sme bohatá rodina, ale mali sme všetko, čo sme potrebovali. Nemali sme existenčné problémy. Do Nitry som chcel ísť preto, že v Šali som mal tréningy iba dvakrát do týždňa a to nestačilo. Preto som si našiel kontakt na pána trénera Mečiara. Ale stretli sme sa už predtým na pretekoch v Košiciach,“ pokračuje mladý športovec.
Daniel Kováč ešte reprezentuje atletický klub Slovan Duslo Šaľa, ale zanedlho prestúpi do ŠK ŠOG Nitra. Na víkendových majstrovstvách Slovenska v Bratislave sa tešil zo striebornej medaily a dostal sa do nominácie reprezentácie Slovenska na medzištátne päťstretnutie. V také niečo ešte pred pár mesiacmi nemohol ani dúfať. „Som hrdý a šťastný, že môžem obliecť reprezentačný dres a reprezentovať Slovensko. Na trati vydám zo seba úplne všetko,“ hovorí odhodlane Dano.

Dostal životnú šancu
Tréner Mečiar vlastne Danovi zmenil život. „Je to preňho veľká životná šanca a zatiaľ sa jej chytil. Nemám s ním žiadne problémy, trénuje poctivo, verím, že mu to vydrží,“ dopĺňa s nádejou uznávaný tréner, ktorý podporil svojho nového zverenca aj materiálne.
Danova mama je rada za to, kam sa jej chlapec dostal. „Hovorí, že mám dobrého trénera a teší sa, že idem za svojím cieľom. Tréner Mečiar sa o mňa stará nielen po športovej stránke, ale aj inak. Veľa vecí mi vybavil, venoval mi aj oblečenie, mobil, športové hodinky, pitný režim a kopu ďalších vecí. Keď som mal zdravotné problémy, kúpil mi lieky. Chcem mu to vrátiť výkonmi,“ hovorí mladý chodec.
Tenisky od Mateja Tótha
O Danovi sa dozvedel aj olympijský víťaz Matej Tóth, ktorého viedol Peter Mečiar od 13 rokov celú mládežnícku kariéru. Šampión z Ria priniesol Danovi tenisky, tréningové tričká a iné doplnky. „Matejove preteky v Riu som pozeral doma s mamou a bratmi. Veľmi sme mu držali palce. Keď prišiel za mnou, bol som prekvapený a dojatý. V prvom momente som ani nevedel, čo mám povedať. Som šťastný, ďakujem mu a veľmi si ho vážim,“ dodáva chlapec zo Šale. Podarí sa mu kráčať v šľapajach chodeckého šampióna?
