NITRA. Mimoriadne tragickú udalosť našich dejín si pripomenieme začiatkom októbra vo Fabianovej doline pri lesnej ceste z Párovských Hájov do Čápora. Takmer pred 500 rokmi tu Turci povraždili stovky nevinných detí, ktoré spolu s dospelými zajatcami, dobytkom a ďalšou nazbíjanou korisťou chceli odvliecť do Osmanskej ríše.
Dôstojná spomienka pri kríži
Na mieste tragédie dnes stojí kamenný kríž – postavili ho v roku 2002 z iniciatívy Antona Ďurecha, podpredsedu Poľovníckeho združenia Klokočina. Miesto je v súčasnosti poľovníckym revírom tohto združenia. Práve tu sa na pamiatku nevinných obetí v sobotu 1. októbra o 12. hodine uskutoční už štvrtá poľovnícka Svätohubertská sv. omša, tradíciu tejto dôstojnej spomienky v roku 2013 inicioval opäť Anton Ďurech. Sv. omšu bude celebrovať správca farnosti sv. Gorazda Nitra - Klokočina Róbert Dorman. Zúčastnia sa jej pozvaní zástupcovia poľovníkov a verejnosti. Po pobožnosti, ktorú budú sprevádzať slávnostné poľovnícke fanfáry, budú podávať poľovnícky guláš. V prípade zlého počasia sa sv. omša uskutoční v kostole v Párovských hájoch, posedenie bude v miestnom kultúrnom dome.
Predstavia publikáciu o tragédii
Pri tejto príležitosti uvedú do života publikáciu nitrianskeho historika profesora Imricha Točku s názvom Pamiatka historickej tragédie vo Fabianovej doline. Pracoval na nej asi pol roka spolu synom Gabrielom a znalcami z histórie. „Materiál som čerpal z historický kníh, z archívov aj internetu. Prvá časť publikácie sa venuje popisu udalosti, text dopĺňajú dobové ilustrácie z pôvodnej historickej literatúry. Zo súčasnosti je originálny výjav tragickej udalosti, ktorý nakreslil Brian Terrero,“ hovorí Imrich Točka.
„Druhá časť publikácie dokumentuje súčasný stav kríža a jeho okolia. Pôvodne na tomto mieste stál drevený kríž, ktorý však ohňom poškodili vandali. Korpus z pôvodného kríža je dnes na novom kamennom. Keďže lokalita je súčasťou biskupských lesov, v ktorých voľakedy vykonávali právo poľovníctva aj nitrianski biskupi, bolo už v minulosti povinnosťou biskupských lesníkov starať sa o kríž a jeho okolie. Napríklad posledný nitriansky biskup maďarskej národnosti Viliam Batthány vždy pri poľovačkách vyžadoval, aby sa poľovníci pri tomto kríži poklonili a prežehnali. V publikácii sa preto nachádzajú aj originálne fotografie z biskupských poľovačiek z rokov 1900-1903. V súčasnosti sa o kríž a jeho okolie starajú miestni poľovníci.“
Deti vo vreciach, aj priviazané na vozoch
Čo sa vlastne vo Fabianovej doline stalo? Počas nájazdu na naše územie podľa slov Imricha Točku postupovali Turci pozdĺž rieky Nitry až po Žabokreky nad Nitrou. Údolím potoka Radošinka sa dostali až k obciam v okolí Hlohovca a Topoľčian. Ich rabovanie malo katastrofálne následky – podľa odhadov na území dovtedy nedotknutej Nitrianskej stolice vydrancovali a vypálili asi 80 menších miest a dedín. Takýto osud postihol napríklad aj Jarok, Veľké Zálužie, Svätoplukovo, Hájske, Báb či Rumanovú. Súčasťou ich koristi boli aj miestni ľudia – dospelí i deti, ktorých predávali do otroctva. Z chlapcov vychovávali janičiarov - elitu tureckej armády, dievčatá išli do háremov alebo z nich spravili slúžky.
„V septembri 1530, keď sa Turci z prvého nájazdu na naše územie - po svojej víťaznej bitke pri Moháči - vracali s korisťou domov, zastavili sa na nočný oddych vo Fabianovej doline. Viedli so sebou aj ľudí, medzi nimi stovky detí. Menšie prevážali vo vreciach prehodených na koňoch, väčšie priviazané k vozom. Keď už na nich nebolo miesta, deti museli kráčať s dospelými. V ranných hodinách osmanskí špehovia v blízkosti svojho tábora objavili cisárskych vojakov - sprevádzali palatína Alexia Thurza, ktorý bol na obhliadke škôd svojich majetkov, ktoré mu spôsobili Turci. Skupinu Turkov so zajatcami a korisťou pravdepodobne nechceli napadnúť,“ popísal tragédiu Imrich Točka.
Ranené deti odviezol na svoj hrad
Medzi Turkami vznikla panika, začali sa rýchlo trhať o nakradnutú korisť, ktorú narabovali z územia od Váhu až po Hornú Nitru. „Vtedy ich zastavil ich veliteľ a dal im príkaz zlikvidovať okolo 500 deti. Dospelí zajatci sa väčšinou rozutekali, preľaknuté deti priviazané k vozom, sa nemohli zachrániť. Začalo sa ukrutné vraždenie, Turci deti zabíjali šabľami, jataganmi, sekerami...,“ pokračuje Imrich Točka. „Stovky detí prišli vo veľkom utrpení o svoje životy. Keď prišiel palatín Thurzo na miesto tragédie, našiel tam živých asi 50 detí. Dal ich naložiť na dva povozy a poslal ich na ošetrenie na svoj hrad v Šintave.“
Ako ďalej historik zistil, mŕtvym deťom zabezpečil palatín kresťanský pohreb. Pochovávali ich údajne chlapi z Cabaja- Čápora, no o mieste ich posledného odpočinku nezostali žiadne písomné údaje. O tejto udalosti je všeobecne málo historických záznamov. Známe sú najmä z rozprávania palatína Thurza, ktorého tragédia hlboko poznačila. Od neho sa o nej dozvedel jeho priateľ – neskorší ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh, z Thurzovej korešpondencie aj holandský humanista Erazmus Rotterdamský.
