Jozef Sombat má 22 rokov a futbalovú abecedu spoznal vo Veľkom Záluží, loptu si zaľúbil, rád gólovo pretekal, ako typický dedinský chlapec aj sníval. Sobota jeho sny pretavila do reálnej roviny. „Je to úžasné, mám proste len skvelé pocity,“ ťažko hľadal slová po ligovom debute
Aj ho chápeme. Veď preskočiť štyri úrovne za rok, to je poriadne sústo... „Ešte pred rokom na Vianoce som v hale hral za piatoligové Veľké Zálužie, v zime ma zavolali do tretej ligy za Vráble, ponuku som prijal. Už ten skok bol obrovský, polrok mi však futbalovo pomohol,“ vraví nám Sombat.
Vráta do slovenskej futbalovej smotánky mu otvorila požitavská fúzia, razom sa stal hráčom ViOnu, tréner Gergely si všimol jeho dobrú formu za treťoligové vrábeľské béčko ligistu, netrvalo dlho a na zlatomoravskú šestku našívali priezvisko slušne vychovaného blondiaka.
Na pľac prišiel v desiatom prvoligovom kole, do súboja proti lídrovi tabuľky zo Žiliny vybehol v 79. minúte. Zdravý rešpekt bol prirodzene namieste, predsa však mohol dlhonohý Dodo upiecť drámu – v sľubnej situácii sa rútil na bránu, český stopér Kaša mu však loptu vzal. „Dobre ma prečítal, dostal sa predo mňa,“ nehľadal výhovorky Sombat. Nech je jeho futbalový príbeh ukážkou toho, že keď sa chce, tak sa aj dá!
Snímka z decembra 2015 - na Vianočnom turnaji MY Nitrianskych novín hral Dodo Sombat (v modrom) za rodné Veľké Zálužie. (zdroj: Ladislav Odráška)
