NITRA. Na okresnom súde sa dnes začalo pojednávanie s otcom, ktorý vlani zabudol dvojročnú dcéru v zaparkovanom aute. Obžalovaný je z prečinu usmrtenia.
Jozef Kurák (57) prišiel na súd v sprievode manželky, držali sa za ruky. Pre médiá sa nechceli vyjadrovať, komunikoval s nimi Kurákov obhajca Daniel Lipšic.
Sudca dal ráno príkaz, aby novinári nechali fotoaparáty a kamery pred pojednávacou miestnosťou. Ešte dopoludnia vypočul obžalovaného a troch svedkov, manželka obžalovaného medzi nimi nebola – sudca prečítal jej výpoveď, ktorú urobila pred vyšetrovateľom. Popoludní prišli na rad znalci.
Rodičia už nezabudnú dieťa v aute Čítajte Hrôzu si uvedomil, keď mu zo škôlky zavolala manželka
Tragédia sa stala vlani v júli v Nitre. Otec mal Kristínku zaviesť do škôlky na Zobore, no automaticky pred deviatou hodinou zaparkoval pred svojou firmou na Ulici Janka Kráľa a išiel do práce.
Dcéra zostala v aute, kde po niekoľkých hodinách zomrela na prehriatie organizmu. Otec bol po celý čas v tom, že je v škôlke. Okolo pol tretej popoludní mu zatelefonovala manželka, ktorá ju tam prišla vyzdvihnúť a pýtala sa, kde je Kristínka. Odpovedal, že v škôlke. Až po chvíli si s hrôzou uvedomil, čo sa stalo a utekal k autu. Dieťa sa už zachrániť nepodarilo.
Za prečin usmrtenia je sadzba dva až päť rokov, výkon trestu je možné podmienečne odložiť. Jozef Kurák už dávnejšie povedal, že prijíma úplnú zodpovednosť za hroznú tragédiu a žiaden súd mu nemôže udeliť tvrdší trest, aký má.
„Cítim sa vinný z morálneho hľadiska, ale necítim sa vinný z nedbanlivostného konania,“ povedal dnes na súde. Svoju výpoveď musel pre silné emócie viackrát prerušiť.
Lipšic: Nebola to nedbanlivosť
Kľúčovou vecou podľa Lipšica je, či je možné posudzovať ako nedbanlivosť, keď inak starostlivý rodič zabudne v aute spiacu dcérku. Poukázal, že v iných krajinách sa končia takéto prípady oslobodením, alebo ani nie je vznesené obvinenie.
„Išlo o tragickú nehodu spôsobenú zlyhaním pamäte, ktorá nenapĺňa znaky nedbanlivostného konania,“ povedal Lipšic. Ako príklad spomenul vodiča, ktorý za volantom dostane infarkt a spôsobí nehodu. Za jej následky nie je trestnoprávne zodpovedný.
Obhajca sa tiež pýtal, aký má byť účel trestného konania a trestu. Ten podľa neho nesplní žiadny účel stanovený v trestnom zákone. „Do konca života každý deň bude žiť s vedomím tragického omylu,“ povedal na adresu svojho klienta.
Obžalovaný: Pre mňa bola v škôlke
Na Slovensku sa ešte takýto prípad nestal, na svete sú ich desiatky ročne – na vzdelaní rodičov nezáleží. Podľa odborníkov ide o syndróm zabudnutého bábätka.
V prípade Kuráka sa pod tragédiu podľa obhajcu podpísalo viacero faktorov – dcérku vozil do škôlky nepravidelne a len párkrát (navštevovala ju len štyri týždne), počas jazdy vybavoval pracovný telefonát, bol v strese. Na križovatke preto zvolil mimovoľne nesprávny smer a automaticky smeroval do firmy, kde hneď začal riešiť vážne pracovné veci.
Na súde Kurák potvrdil, že v ten deň opakovane volal aj s manželkou, ktorá zostala doma so staršou dcérkou. Hovorili o práci. Zástupkyňa prokuratúry sa ho pýtala, či si vtedy nespomenul na Kristínku.
„Pre mňa bola v škôlke,“ reagoval. Ako sme už spomenuli, tragédiu si uvedomil až po telefonáte manželky, ktorá išla po dcérku do škôlky. Keď ju našiel v rozhorúčenom aute, opakovane v šoku kričal: „Ja som ju zabil“.
Syndróm zabudnutého dieťaťa
„Jednoznačne konštatujem, že áno,“ odpovedal renomovaný psychológ na Lipšicovu otázku, či je možné psychologicky vysvetliť, že si otec nespomenul na dcéru v aute.
V tejto súvislosti spomenul zníženú schopnosť obžalovaného distribuovať pozornosť na viaceré podnety. „Nabehol na niečo, čo robí stereotypne, rozloženie pozornosti nefunguje, ako by malo, ale to je mimovoľné, on je proste taký typ človeka,“ povedal znalec o Kurákovi.
V tomto prípade išlo podľa neho „o nakopenie mnohých malých rutinných stresov a typ jeho nervovej sústavy je, aký je, za čo obžalovaný nemôže“. Svoju úlohu vraj mohla zohrať – vzhľadom na vek – aj andropauza.
Na otázku zástupkyne prokuratúry, či išlo o syndróm zabudnutého dieťaťa, odpovedal znalec kladne.
Môže sa to stať komukoľvek
Hrozbu, že sa môže situácia u Kuráka zopakovať, znalec s vyššou mierou pravdepodobnosti vylúčil. „Už tým, že sa takáto udalosť stala, strážne body viac fungujú,“ povedal.
Potvrdil, že hoci sa syndróm zabudnutého dieťaťa nenachádza v medzinárodnej klasifikácii chorôb, existuje a opisuje ho aj odborná literatúra: „Nie je to žiadna duševná choroba, pozostáva z určitého činu alebo opomenutia. Je to mimoriadne strašné a hrozné, ale za určitých špecifických okolností platí, že sa to môže stať komukoľvek.“ Hlavnú úlohu zohráva aktuálny psychický stav človeka a situačné faktory.
Prokurátorka chcela vedieť, či už znalec tento syndróm diagnostikoval aj u niekoho iného. „Nie, pokiaľ viem, na Slovensku sa takáto udalosť doposiaľ nestala,“ odpovedal.
Obžalovaný je starostlivý otec
„Za manželom stojím, táto nehoda nezmení môj pohľad na neho,“ povedala manželka obžalovaného pred vyšetrovateľom. Jej výpoveď dnes čítal sudca zo spisu.
Manželka opísala, aký je Jozef Kurák starostlivý a milujúci otec. Podľa učiteliek zo škôlky aj školy, do ktorej chodí staršia dcérka, sú Kurákovci starostliví rodičia.
Pojednávanie bude pokračovať v novembri. Sudca prečíta výpovede siedmich svedkov a posudky troch znalcov. Na rad zrejme prídu aj záverečné reči, po ktorých nasleduje rozhodnutie súdu.
